Slovenky stále zarábajú menej, musia čeliť aj sklenému stropu

Slovenky stále zarábajú menej, musia čeliť aj sklenému stropu

23.11.2019 19:32 | zdroj: TA3 SITA | zdroj foto: SITA/AP (ilu)

Slovenky zarábajú o pätinu menej ako muži. Vyplýva to z meraní Európskej komisie. V priemere zarábajú ženy v Európskej únií o 16 percent menej ako muži. Slovensko je na tom v porovnaní so susednými krajinami podobne. Najhoršou krajinou v EÚ je Estónsko.

Slovenky stále zarábajú menej, musia čeliť aj sklenému stropu
  • Zdieľať

Slovenky zarábajú o pätinu menej ako muži. Vyplýva to z meraní Európskej komisie. V priemere zarábajú ženy v Európskej únií o 16 percent menej ako muži. Slovensko je na tom v porovnaní so susednými krajinami podobne. Najhoršou krajinou v EÚ je Estónsko.

"Sklený strop" je termín, ktorý označuje abstraktné rodové bariéry vo firmách, inštitúciách či spolkoch, ktoré ženám neumožňujú alebo priamo znemožňujú kariérny postup.

Slovenky zarábajú v priemere o 19,8 percenta menej ako Slováci. Faktorov, ktoré to spôsobujú je podľa Európskej komiesie niekoľko. „Ženy častejšie pracujú na čiastočný úväzok, v podnikoch čelia tzv. sklenému stropu, pracujú v slabšie platených odvetviach alebo často musia niesť primárnu zodpovednosť za starostlivosť o svoju rodinu. Jedným zo spôsobov, ako tieto faktory riešiť, je zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov“, píše sa v tlačovej správe EK.

V platovej rovnosti je z krajín Visegrádu najférovejšie Poľsko, ženy v ňom zarábajú o 7,2 percenta menej ako muži. V Maďarsku už je príjem žien o 15,8 percenta nižší. Najväčšia platová nerovnosť je Česku 21,2 percenta. Česi sú v tejto štatistike druhí najhorší v celej EÚ pred Estónskom, kde je platový rozdiel 25,6-percentný.

„Ubehlo 60 rokov, odkedy je zásada rovnakej odmeny súčasťou európskych zmlúv, a predsa ženy po celej Európe stále nepociťujú, že by sa zákony zhodovali s realitou ich každodenného života. V porovnaní so svojimi kolegami pracujú európske ženy stále dva mesiace zadarmo a pokrok v tejto oblasti je veľmi pomalý,” uvádzajú vo svojom spoločnom vyhlásení prvý podpredseda EK Frans Timmermans, komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová a komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.

Viac
k Téme

TOP videá