Vzal si životy, zničil lesy. Pred 15 rokmi sa Tatrami prehnal orkán

Stromy zatarasili všetky cesty

Veterná smršť odnášala strechy, stromy, konáre či dopravné značky aj desiatky, stovky metrov. Vo Vysokých Tatrách, ktoré sa práve pripravovali na otvorenie zimnej sezóny, doslova zmizol les. Nasledujúce ráno prinieslo miestnym obyvateľom aj návštevníkom pohľad na panorámu Tatier, akú dovtedy nevideli - kalamitnú spúšť značného rozsahu. Pováľaný a zdevastovaný lesný porast odhalil dokonca všetky okolité tatranské osady, ktoré dovtedy zakrýval hustý les.

Polámané stromy v oblasti od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu zatarasili všetky cesty, poškodili elektrické a trolejové vedenie. Cestná i železničná doprava bola prerušená. Vo Vysokých Tatrách večer vyhlásili mimoriadnu situáciu. Na niektorých úsekoch ciest bolo množstvo padnutých stromov a prekážky miestami dosahovali až šesťmetrovú výšku. Husté sneženie a silný mráz komplikovali záchranné práce aj odstraňovanie následkov. Mnohé časti Tatier ostali odrezané od okolitého sveta. Záchranári zasahovali aj v sanatóriách a hoteloch v postihnutých oblastiach.

Vo Vysokých Tatrách vtedy zahynul vodič auta, na ktorého padol strom. V Nízkych Tatrách si víchrica vyžiadala ďalší ľudský život, z horského svahu tam pravdepodobne strhla českého turistu. Mimoriadnu situáciu vo Vysokých Tatrách odvolali až 2. decembra.

Víchrica priniesla i spor

Ničivý živel vyvolala tlaková níž prechádzajúca cez územie Slovenska. Priniesla vtedy príliv arktického vzduchu, ktorý bol sprevádzaný silným vetrom. Okrem Vysokých a Nízkych Tatier vyčíňal víchor aj na území Hornej Oravy, Horehroní a čiastočne aj v Slovenskom raji i Kysuciach.

Na pomoc postihnutým Vysokým Tatrám vznikali mnohé peňažné zbierky na obnovu zničeného lesa a zalesňovanie. Z fondu solidarity poskytol vtedy Slovensku finančnú pomoc aj Európsky parlament. Celkové hmotné škody, ktoré novembrová ničivá víchrica spôsobila, sa neskôr vyčíslili na takmer 290 miliónov eur.

Víchrica priniesla aj doteraz pretrvávajúci spor medzi štátnymi organizáciami, lesníkmi a ochranárskymi združeniami o to, ako postupovať pri odstraňovaní jej následkov v najprísnejšie chránenom území Tatranského národného parku. Lesníci a majitelia lesov naliehali na to, že kalamitné drevo je potrebné vyťažiť, aby sa nerozšíril lykožrút, predišlo by sa možným požiarom a drevo sa mohlo ešte zhodnotiť. Ochranári trvali na bezzásahovom prístupe. Les podľa nich mal v tejto časti prírodného parku ostať v nedotknutom stave a príroda by sa s následkami živlu prirodzene vyrovnala sama.