Rozpočet vraj nie je reálny, riziká podľa RRZ dosahujú 1,3 % HDP

Rozpočet vraj nie je reálny, riziká podľa RRZ dosahujú 1,3 % HDP

15.11.2019 12:23 | zdroj: TA3 TASR | zdroj foto: ČTK (ilustračná fotografia)

Vládou schválený rozpočet verejnej správy na roky 2020 až 2022 nie je vo viacerých položkách príjmov a výdavkov verejných financií podložený reálnymi predpokladmi. Riziká návrhu rozpočtu dosahujú 1,3 % hrubého domáceho produktu ročne.

Rozpočet vraj nie je reálny, riziká podľa RRZ dosahujú 1,3 % HDP
  • Zdieľať

Vládou schválený rozpočet verejnej správy na roky 2020 až 2022 nie je vo viacerých položkách príjmov a výdavkov verejných financií podložený reálnymi predpokladmi. Riziká návrhu rozpočtu dosahujú 1,3 % hrubého domáceho produktu ročne.

Deficit môže dosiahnuť 1,8 % HDP

V rámci hodnotenia návrhu rozpočtu to v piatok uviedol predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko. Ak sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca tohto roka, predpokladá, že deficit môže v roku 2020 dosiahnuť 1,8 % HDP a následne sa zvýšiť na 2,0 % HDP v roku 2021 a 2,5 % HDP v roku 2022. Vláda v predloženom návrhu rozpočtu odsúva dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu za horizont roka 2020. V oblasti rozpočtovej politiky tak nepredpokladá splnenie svojho cieľa, ktorý deklarovala v programovom vyhlásení. Návrh rozpočtu predpokladá v roku 2020 medziročné zlepšenie deficitu na úroveň 0,49 % HDP. Rozpočtovým cieľom v rokoch 2021 a 2022 je dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia.

Podľa RRZ rozpočet opakovane obsahuje riziká veľkého rozsahu, pričom to potvrdzuje aj zhoršenie odhadu deficitu pre rok 2019 zo strany vlády. "Príčinou horšieho vývoja rozpočtového deficitu v roku 2019 nie je horší makroekonomický vývoj. Nesplnenie rozpočtového cieľa v roku 2019 je najmä dôsledkom nadhodnotenia nedaňových príjmov a podhodnotenia výdavkov v rozpočte," priblížil Šramko.

Riziká návrhu rozpočtu na roky 2020 až 2022 dosahujú podľa RRZ 1,3 % HDP ročne, pričom ide o ich najvyššiu úroveň od začiatku hodnotení RRZ. Za predpokladu, že sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca roka 2019, deficit môže v roku 2020 dosiahnuť 1,8 % HDP a následne sa zvýšiť na 2,0 % HDP v roku 2021 a 2,5 % HDP v roku 2022. "Návrh rozpočtu opakuje rovnaké nedostatky ako predošlé rozpočty. Nadhodnocuje nedaňové príjmy, podhodnocuje výdavky samospráv, zdravotníctva a Sociálnej poisťovne," skonštatoval predseda RRZ.

Viac
k Téme

K zníženiu má prispieť pokles investícií

Návrh rozpočtu predpokladá, že k zníženiu rozpočtovaného deficitu na rok 2020 prispeje pokles investícií o 0,8 % HDP. "Zlepšenie hospodárenia verejných financií obmedzovaním investícií môže byť len dočasné, keďže odsúva potrebu investovania do nasledujúcich rokov. Obmedzovanie investícií tiež nepriaznivo vplýva na potenciálny rast ekonomiky. Na strane výdavkov by preto mali pokračovať revízie výdavkov a výsledné odporúčania by mali vo väčšej miere ovplyvňovať prípravu rozpočtu," podotkol Šramko.

Zároveň poznamenal, že napriek tomu, že vláda deklaruje dlhodobú udržateľnosť ako hlavný cieľ fiškálnej politiky, návrh rozpočtu tento cieľ neodráža. Ak sa prijmú opatrenia, ktoré zásadným spôsobom zhoršujú vývoj verejných financií v dlhodobom horizonte, nie je podľa RRZ dobré, ak sa to pri príprave rozpočtu nezohľadní. "Nedávne zmeny v dôchodkovom systéme zhoršili dlhodobú udržateľnosť o 1,0 % HDP, čo by sa malo premietnuť do kompenzačných opatrení v rovnakom rozsahu tak, aby sa eliminoval negatívny vplyv týchto opatrení na dlhodobú udržateľnosť. Odsúvanie termínu dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu je v rozpore s touto požiadavkou," dodal Šramko.

RRZ vzhľadom na veľkosť rizík očakáva, že dlh môže v rokoch 2019 a 2020 dosiahnuť úroveň 48,2 % HDP, čím by zostal v prvom sankčnom pásme ústavného limitu na dlh. Bez dodatočných opatrení by prehlbujúci sa deficit v kombinácii s postupným poklesom hraníc sankčných pásiem podľa RRZ viedli v ďalších rokoch k nárastu dlhu na úrovne, ktoré by podliehali sankciám tretieho sankčného pásma.

Viac
k Téme

Realizácia rozpočtu bude na novej vláde

Splnenie rozpočtových cieľov môže z pohľadu RRZ ovplyvniť aj fakt, že realizácia rozpočtu bude z veľkej časti už v rukách novej vlády. Odlišné priority novej vlády môžu vplývať na spôsob dosahovania rozpočtových cieľov. Príkladom je podľa RRZ prehodnotenie plánovaných výdavkov, ktoré môže viesť k spomaleniu ich čerpania s pozitívnym vplyvom na deficit. Na druhej strane, realizácia nových politík bez prijatia kompenzačných opatrení by mohla riziká, naopak, zvýšiť.

Vláda 14. októbra schválila návrh rozpočtu, ktorý počíta v tomto roku s deficitom na úrovni 0,68 % HDP a v budúcom roku by mal byť 0,49 % HDP. Hrubý dlh verejnej správy by mal klesať. V tomto roku by mal dosiahnuť 47,9 % HDP a dostane sa tak pod dolné sankčné pásmo. Návrh rozpočtu predpokladá, že hrubý dlh bude klesať o ďalších 3,1 percentuálneho bodu HDP v budúcom roku a na konci horizontu by mal byť na úrovni 44,8 % HDP.