Fotogaléria: Protesty a ideály. Takto sme vykročili za slobodou

Fotogaléria: Protesty a ideály. Takto sme vykročili za slobodou

17.11.2019 12:12 | zdroj: TA3 TASR SITA | zdroj foto: TASR/AP

Pozrite si na dobových fotografiách, ako pred 30 rokmi národ povstal a vybojoval si slobodu. Boli to unikátne chvíle. Státisícové demonštrácie sa nekončili ani rabovaním, ani hádzaním dlažobných kociek, ani pouličnými bitkami, ak nepočítame zásahy silových zložiek. Práve nenásilná forma protestov v Československu dala udalostiam meno Nežná revolúcia a stala sa jedinečnou nielen v našom, ale aj celosvetovom kontexte.

Fotogaléria: Protesty a ideály. Takto sme vykročili za slobodou
  • Zdieľať

Pozrite si na dobových fotografiách, ako pred 30 rokmi národ povstal a vybojoval si slobodu. Boli to unikátne chvíle. Státisícové demonštrácie sa nekončili ani rabovaním, ani hádzaním dlažobných kociek, ani pouličnými bitkami, ak nepočítame zásahy silových zložiek. Práve nenásilná forma protestov v Československu dala udalostiam meno Nežná revolúcia a stala sa jedinečnou nielen v našom, ale aj celosvetovom kontexte.

Oficiálne médiá prinášali o demonštrácii a o zásahu policajtov len veľmi kusé a tendenčné informácie.

Spustenie lavíny

V Prahe sa v piatok 17. novembra konala pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva pôvodne povolená demonštrácia študentov vysokých škôl, ktorá sme zmenila na protestný pochod centrom Prahy. Brutálny zásah proti demonštrantom odštartoval ďalšie protesty. Po zásahu polície a špeciálnych jednotiek na Národní třídě bolo zranených do 600 ľudí. Ešte v ten večer sa správy o udalosti šírili medzi študentmi a hercami.

Václavské námestie v Prahe zaplnené 200-tisícovým davom demonštrantov. Zdroj: TASR/AP

Koordinačný výbor hnutia VPN tvorili Ján Budaj, Martin Bútora, Miroslav Cipár, Ľubomír Feldek, Fedor Gál, Eugen Gindl, Milan Kňažko, Vladimír Kompánek, Rudolf Sikora, Ladislav Snopko a Peter Zajac.

Hnutie Verejnosť proti násiliu vzniklo v Bratislave 19. novembra. Večer ohlásil Martin Huba na javisku vstup hercov do štrajku. V Prahe v Činohernom klube vzniklo Občianske fórum. Študenti vysokých škôl oficiálne vstúpili do štrajku nasledujúci deň, v pondelok 20. novembra. Protest proti policajnému zásahu 17. novembra predniesli piati poslucháči Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Konalo sa ďalšie zhromaždenie VPN, Ján Budaj bol poverený vedením koordinačného výboru. Štrajkovali aj študenti českých vysokých škôl. Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Miloš Jakeš povolal do Prahy oddiely tzv. ľudových milícií.

Manifestácia desaťtisícov Bratislavčanov na Námestí SNP v Bratislave 24. novembra 1989. Zdroj: TASR/Vlastimír Andor

Občania žiadali vyšetrenie zásahu 17. novembra v Prahe, odstúpenie politikov spätých so stalinizmom, prehodnotenie postoja k roku 1968, rehabilitáciu nespravodlivo prenasledovaných osôb, reformu volebného systému a vstup VPN do médií.

Státisícové demonštrácie

Prvá veľká organizovaná demonštrácia sa v Prahe na Václavskom námestí konala 21. novembra. Armáda a ľudové milície sa pripravovali na možný zásah.

Počas 22. novembra sa demonštrovalo v Bratislave pred budovou Justičného paláca, kde bol väznený Ján Čarnogurský ako posledný člen Bratislavskej päťky. Poobede zažila Bratislava prvý veľký míting organizovaný VPN. Zhromaždenie na Námestí SNP, na ktorom sa zúčastnilo okolo 60.000 ľudí, moderovali Ján Budaj a Milan Kňažko. Študenti sa zhromažďovali aj v Banskej Bystrici, vo Zvolene, v Košiciach, prvá veľká manifestácia sa konala v Trnave.

Pred asi 100.000 ľuďmi na bratislavskom Námestí SNP 23. novembra vystúpil na mítingu Alexander Dubček. Účastníci zhromaždenia niesli transparenty s názvami podnikov, ktoré zastupovali, čím dávali najavo svoju podporu študentom, hercom, VPN a OF. Na Václavskom námestí v Prahe sa konalo dovtedy najpočetnejšie zhromaždenie, prišlo asi 300.000 ľudí.

Herci Milan Lasica a Jaroslav Filip spievajú na demonštrácii v Bratislave 26. novembra 1989 na Námestí SNP v Bratislave. Zdroj: TASR/Alexander Buzinkay

Nová Adamcova vláda označila 21. august 1968 za porušenie noriem vzťahov medzi suverénnymi štátmi a navrhla začať rokovania so Sovietmi o odsune ich vojsk. Zrušila tiež povinnú výučbu marxizmu-leninizmu.

Koniec monopolu Komunistickej strany

Večer 24. novembra v piatok odstúpil generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš a spolu s ním celé predsedníctvo. Na Jakešovo miesto bol zvolený Karel Urbánek. V Slovenskej televízii prvý raz verejne vystúpili predstavitelia študentov a Verejnosti proti násiliu vrátane Jána Budaja a Milana Kňažka. Otvorene zaznela požiadavka zbaviť KSČ vedúcej úlohy a dospieť k demokratickému systému.

Komunistická strana definitívne stratila mocenský monopol 29. novembra. Federálne zhromaždenie schválilo zmeny v Ústave ČSSR – vypustenie článkov, ktoré definovali vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti a marxizmus-leninizmus ako oficiálnu štátnu ideológiu.

V nedeľu 3. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval novú federálnu vládu premiéra Ladislava Adamca. Jej zloženie však vyvolalo ďalšie protesty študentov i predstaviteľov OF a VPN. Občania žiadali novú vládu a tiež odstúpenie Husáka z funkcie prezidenta.

Viac
k Téme