Prezidentka podpísala viaceré zákony, na prerokovanie vrátila dva

Prezidentka podpísala viaceré zákony, na prerokovanie vrátila dva

8.11.2019 16:54 | zdroj: TA3 TASR | zdroj foto: TASR

Prezidentka Zuzana Čaputová v piatok vrátila na opätovné prerokovanie národnej rade dva zákony, a to novelu zákona o verejnom obstarávaní a novelu zákona o náhradnom výživnom. Poslancom navrhla vypustiť z nich viaceré prijaté zmeny. Okrem toho podpísala ďalších deväť zákonov.

Prezidentka podpísala viaceré zákony, na prerokovanie vrátila dva
  • Zdieľať

Prezidentka Zuzana Čaputová v piatok vrátila na opätovné prerokovanie národnej rade dva zákony, a to novelu zákona o verejnom obstarávaní a novelu zákona o náhradnom výživnom. Poslancom navrhla vypustiť z nich viaceré prijaté zmeny. Okrem toho podpísala ďalších deväť zákonov.

Predsedu ÚVO Miroslav Hlivák privítal rozhodnutie prezidentky vetovať novelu zákona o verejnom obstarávaní. "Vnímam ho ako silný podporný krok pre ochranu transparentnosti a podporu skvalitňovania oblasti verejného obstarávania, o čo sa náš úrad usiluje," uviedol v reakcii.

Prečo novely zákona vrátila?

Pri novele zákona o verejnom obstarávaní súhlasila s výhradami Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ako aj pripomienkami odbornej verejnosti. "Podľa názoru prezidentky by schválená novela vo viacerých oblastiach obmedzila súťaž vo verejnom obstarávaní a znížila mieru jeho transparentnosti," informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. V súvislosti s tým navrhuje vypustiť z právnej normy viaceré novelizačné body.

Schválená právna úprava týkajúca sa náhradného výživného je zase podľa názoru prezidentky spôsobilá viesť k zvýšenej kriminalizácii väčšieho počtu občanov a k pokračujúcej neschopnosti uhrádzať určené výživné riadne a včas. "Bez ohľadu na cieľ úpravy, ide podľa nej o kontraproduktívnu iniciatívu, nakoľko na základe verejne dostupných štatistických údajov dochádza za posledné roky k postupnému znižovaniu počtu osôb odsúdených za trestný čin zanedbania povinnej výživy, z čoho je možné vyvodiť záver, že už súčasná právna úprava plní svoj preventívny účel a nie je nutné jej ďalšie sprísňovanie," dodal Strižinec.

Čaputová preto navrhuje vypustiť pri opätovnom prerokovaní zákona sprísnenie trestného činu zanedbania povinnej výživy. Novelou sa totiž znížil počet mesiacov, za ktoré neplatenie výživného riadne a včas predstavuje základ pre trestnosť takéhoto neplatenia, z troch mesiacov v období dvoch rokov na dva mesiace v období dvoch rokov.

Viac
k Téme

Pomoc sociálne nevýhodneným žiakom

Podpísala však novelu zákona o výchove a vzdelávaní, vďaka ktorej sa má na základných školách zvýšiť počet asistentov učiteľov a sociálnych pedagógov pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Novelu z dielne parlamentných poslancov Štefana Vavreka a Ladislava Balódiho (obaja Most-Híd) schválili 17. októbra poslanci Národnej rady SR. "Cieľom je upraviť a doplniť systém podpory výchovy a vzdelávania žiakov základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia," uviedli predkladatelia novely. Počet asistentov učiteľov a sociálnych pedagógov na základných školách chcú zvýšiť tak, aby na 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pripadal jeden takýto zamestnanec.

Zavádza sa tiež zabezpečenie chýbajúcich pomôcok nad rámec dotácie na školské potreby. Novela počíta aj so zvýšením príplatkov za prácu s takýmito žiakmi. Novela má prispieť ku skvalitňovaniu vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vrátane inklúzie v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach. Opatrenia sa zameriavajú hlavne na najmenej rozvinuté okresy Slovenska.

Zrušenie súdnych poplatkov

Z novely zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vyplýva, že sa súdne poplatky pri všetkých individuálnych pracovnoprávnych a štátnozamestnaneckých sporoch zrušia. Zámerom úpravy je podľa predkladateľov oslobodiť od platenia súdnych poplatkov nielen doteraz úzku špecifickú skupinu sporov, ale rozšíriť túto skupinu konaní aj o konania, ktoré sa všeobecne týkajú individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých pomerov a služobných pomerov.

"Nebude sa to týkať len sporov spojených s odmeňovaním, ale napríklad sú to aj veci, ktoré sú diskriminačné pri uzatváraní pracovnej zmluvy," uviedol prednedávnom poslanec Smeru-SD Juraj Blanár, ktorý novelu predkladal. Spresnil, že dôvodom na túto legislatívnu zmenu je aj fakt, že zaplatiť súdny poplatok v prípadoch, keď nemá zamestnanec niekoľko mesiacov vyplatenú mzdu, môže byť problematické. Legislatívne opatrenie nadväzuje podľa Blanára na zavedenú povinnosť informovať o výške mzdy v pracovných inzerátoch a zákaz žiadať od zamestnancov mlčanlivosť o ich mzde zmluvným spôsobom. Návrh vychádza z potreby všeobecne umožniť zamestnancom, aby sa mohli vo väčšej miere súdnou cestou domáhať svojich práv, ktoré boli porušené, bez ďalšej finančnej záťaže vo forme súdnych poplatkov. Novela zákona má byť účinná od 1. januára 2020.

Viac
k Téme

Príspevky baníkom či etické komisie

Baníci, ktorých zasiahne útlm baníctva v regióne hornej Nitry a prepúšťanie, budú môcť získať kompenzačný príspevok. Vyplácať im ho bude úrad práce. Cieľom zákona je zmiernenie sociálnych dosahov a odškodnenie pre stratu príjmu z činnosti baníkov. Kompenzačný príspevok sa nebude podmieňovať zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Posunie sa aj účinnosť novely zákona, a to na 1. apríla 2020. Pozmeňujúcim návrhom sa aj spresní charakter tohto príspevku. Baníci na jeho získanie budú musieť odpracovať minimálne tri roky a jeho najnižšia suma bude 200 eur mesačne počas jedného roka. Priznanie kompenzačného príspevku však bude vylúčené pre osoby, ktoré poberajú osobitný príspevok baníkom, alebo napríklad dávky výsluhového zabezpečenia.

Na Ministerstve zdravotníctva SR budú po novom fungovať aj etické komisie zaoberajúce sa napríklad žiadosťami o povolenie klinického skúšania zdravotníckych pomôcok. Vyplýva to z nariadení Európskeho parlamentu a Rady EÚ zakomponovaných v novele zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Etické komisie sa tiež budú zaoberať štúdiami výkonu diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro.

"Obe etické komisie Ministerstva zdravotníctva SR budú spolu so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) v Bratislave posudzovať žiadosti o povolenie klinického skúšania zdravotníckych pomôcok a žiadosti o povolenie štúdie výkonu diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro," napísali predkladatelia v dôvodovej správe návrhu novely. Podľa schválenej legislatívy sa z právnej úpravy vypustila možnosť opätovného používania zdravotníckych pomôcok na jedno použitie.

Viac
k Téme

Zmena výpočtu minimálneho dôchodku

Spôsob výpočtu minimálneho dôchodku na Slovensku sa zmení novelou zákona o sociálnom poistení. Základná suma minimálneho dôchodku sa naviaže namiesto určeného percenta sumy životného minima pre jednu osobu na určené percento sumy priemernej mzdy vyplývajúcej z hospodárstva SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza danému kalendárnemu roku.

Inštitút minimálneho dôchodku v súčasnosti zabezpečuje poistencovi, ktorý aspoň počas 30 rokov svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť a odvádzal poistné na dôchodkové poistenie v kvalifikovanej výške, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.  V súčasnosti je základný minimálny dôchodok stanovený ako 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Po novom sa stanoví základný minimálny dôchodok ako 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve. Mechanizmus zvyšovania základného minimálneho dôchodku zostáva v nezmenenej podobe zachovaný. Podľa schváleného pozmeňujúceho návrhu sa posunie účinnosť tohto zákona o jeden rok. Účinný by tak mal byť skôr, už od 1. januára 2020.

Prezidentka podpísala i novelu zákona o sociálnom poistení, o autoškolách, novelu upravujúcu miestny poplatok za rozvoj ale aj novelu Zákonníka práce o nároku na dlhšiu dovolenku.

Viac
k Téme