Berlínsky múr symbolizoval delenie sveta. Pred 30 rokmi začal padať

TA3 TASR
9.11.2019 07:05

Berlínsky múr sa stal v dejinách ľudstva symbolom studenej vojny a rozdelenia Nemecka a sveta na dva bloky, podľa dobovej terminológie na kapitalistický a socialistický. Berlínsky múr rozdeľoval Berlín, Nemecko a celú Európu od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989.

Rozdelil jedno mesto aj svet

Pred 30 rokmi dostal prvú trhlinu. V dňoch 10. - 12. novembra 1989 sa do Západného Berlína vybrali dva milióny východných Nemcov. Spomienkou na pád Berlínskeho múru a na koniec socialistického spoločenského poriadku v krajinách strednej a východnej Európy je Svetový deň slobody, ktorý 9. novembra 2001 vyhlásil bývalý americký prezident George W. Bush.

nemecko_ac1100ae-37e0-5b6e.jpg

Na území západných okupačných zón vznikla 23. mája 1949 Nemecká spolková republika, ako reakcia na ňu 7. októbra toho istého roku bola na území sovietskej okupačnej zóny založená Nemecká demokratická republika. Jedným z dôvodov na začatie budovania Berlínskeho múru bol odchod Nemcov z východnej časti Berlína do jeho západnej časti. Stranícke a štátne orgány NDR sa rozhodli urobiť opatrenia, aby občania NDR nemohli cez Berlín odchádzať do NSR.

nemecko2_ac1100ae-384e-1ccc.jpg

V noci z 12. na 13. augusta 1961 jednotky Národnej ľudovej armády, polície a pohraničnej stráže obsadili hranice so Západným Berlínom a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. Začala sa výstavba múru. Ten rozdeľoval mesto v dĺžke 45 kilometrov a v dĺžke 120 kilometrov sa tiahol medzi Západným Berlínom a Brandenburskom.

Prvá trhlina v 80. rokoch

V polovici 80. rokov 20. storočia bol v Sovietskom zväze za generálneho tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu zvolený Michail Sergejevič Gorbačov. S ním prišla politika glasnosti (politickej otvorenosti) a perestrojky (prestavby). Vedenie NDR na tieto zmeny nereagovalo.

V polovici augusta 1989 sa okolo 600 turistov na dovolenke v Maďarsku rozhodlo nevrátiť domov do NDR, ale odišlo do Rakúska. Maďarskí pohraničníci nebránili ich odchodu. Budapešť nadvihla "železnú oponu" a umožnila občanom NDR odísť na Západ. Následne sa pokúsili dostať na Západ tisíce východných Nemcov a začali vstupovať na diplomatické zastúpenia NSR v Prahe aj vo Varšave.

Dňa 18. októbra bol dovtedajší generálny tajomník Zjednotenej socialistickej strany Nemecka Erich Honecker nútený uvoľniť miesto Egonovi Krenzovi. Informácie o minimálnych formalitách na vyplnenie a vydanie víz do NSR sa objavili 9. novembra 1989. V ten deň východní Nemci prišli k Berlínskemu múru. Pohraničníci, ktorí ešte nevedeli o nových pravidlách na vycestovanie, sa pokúšali zhromaždených odohnať, ale čoskoro museli ustúpiť a otvorili priechody. Berlínsky múr dostal prvú trhlinu. V dňoch 10. - 12. novembra sa vybrali do Západného Berlína približne dva milióny východných Nemcov. Oficiálna demontáž múra sa uskutočnila v januári 1990.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok