Ukázali, čo poslal Voyager pri prechode do medzihviezdneho priestoru
Vedci predstavili dáta, ktoré vyslala vesmírna sonda Voyager 2 pri prechode okrajom heliosféry do medzihviezdneho priestoru. Sonda, ktorá je vo vesmíre viac ako 40 rokov, opustila obal nabitých nadzvukových častíc obklopujúci slnečnú sústavu vlani v novembri.
Slnečný vietor
Náhľad do priestoru vzdialeného miliardy kilometrov ponúkli odborníci v piatich štúdiách publikovaných v odbornom časopise Nature Astronomy. Heliosféru tvorí slnečný vietor, ktorého častice sa za okrajom slnečnej sústavy stretávajú s medzihviezdnymi časticami. Jej hranicu už priblížila sonda Voyager 1, ktorá vstúpila do medzihviezdneho priestoru v roku 2012.
Dáta z nej vyvrátili skoršie odhady, že slnečný vietor postupne vzdialenosťou mizne, a potvrdili, že má heliosféra hranicu, ktorú definuje náhly pokles teploty a zvýšenie hustoty nabitých častíc, známych ako plazma. Na sonde sa však v roku 1980 pokazil prístroj na meranie vlastností plazmy, a tak vedci nezískali ďalšie cenné údaje.
Dáta z Voyagera 2 odhaľujú, že sonda prešla drsnejšou a tenšou hranicou heliosféry, známou ako heliopauza, ako Voyager 1. Ako uvádza britský denník The Guardian, to by mohlo byť preto, že Voyager 1 prešiel heliopauzou počas maxima slnečnej aktivity alebo po menej kolmej trajektórii, v dôsledku čoho strávil na okraji heliosféry viac času.
Prvé v medzihviezdnom priestore
Ďalšie údaje z Voyagera 2 zase napríklad poukazujú na tvar heliosféry, ktorá by mohla byť sférická a mať podobu tupého náboja. Podľa Billa Kurtha z University of Iowa, ktorý je spoluautorom jednej zo štúdií, to naznačuje, že je heliosféra symetrická, a to minimálne na bodoch, cez ktoré prešli sondy Voyager. "Znamená to, že tieto dva body na povrchu sú takmer v rovnakej vzdialenosti," vysvetlil. Ako však podotkol, znalosti regiónu sú stále obmedzené.
Obe sondy Voyager vyslal do vesmíru americký Národný úrad pre letectvo a vesmír v roku 1977 a sú to prvé zariadenia, ktoré sa dostali až do medzihviezdneho priestoru. Sondy fungujú na pohon z plutónia, ktoré sa postupne rozpadá a pravdepodobne dosiahne kriticky nízku úroveň v polovici 20. rokov tohto storočia. Sondy však aj po vyčerpaní energie budú ďalej pokračovať vo svojich trajektóriách po galaxii, aj napriek tomu, že už nebudú vysielať signál.
