Musíme zmeniť spôsob života, vyzvala Čaputová na summite OSN
Ľudstvo v súčasnosti žije v najlepších časoch v histórii, užíva si výhody pokroku, avšak zabudlo platiť svoje účty voči planéte. Dnešná generácia je prvou, ktorá už pociťuje dôsledky tohto "bezohľadného konania". V prejave na klimatickom summite OSN v New Yorku to vyhlásila slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.
Kritizovala popieranie klimatických zmien
Slovenská hlava štátu vystúpila ako prvá rečníčka v tematickej sekcii o transformácii energetiky založenej na spaľovaní uhlia. Úvodným rečníkom k predchádzajúcej téme o financovaní klimatických projektov pre rozvojové krajiny bol francúzsky prezident Emmanuel Macron. Čaputová, ktorá v prejave kritizovala popieranie klimatických zmien, vyzvala na zadefinovanie nových globálnych pravidiel a ich vymáhanie.
"Potrebná je rýchla a dôkladná zmena politiky, iný spôsob podnikania, výroby energie, dopravy, investícií, ochrany biodiverzity a narábania s prírodnými zdrojmi. Musíme zmeniť náš spôsob života," vyzvala slovenská prezidentka. Účastníkov summitu informovala, že Slovensko urobilo "politicky nemysliteľné" rozhodnutie zatvoriť svoje uhoľné bane, z ktorého vyplýva potreba ekonomickej transformácie časti krajiny. Pripomenula, že Slovensko už v súčasnosti vyrába 80 percent energie nízkouhlíkovým spôsobom a zaviazalo sa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Okrem toho plánuje znížiť objem emisií o 45 percent do roku 2030. Pôvodný plán počítal so 40-percentným znížením.
"Pred niekoľkými dňami sme rozhodli o vyčlenení ďalších 2,5 miliardy eur na investície do klimatických projektov do roku 2030. Na medzinárodnej úrovni prispievame do Zeleného klimatického fondu," povedala Čaputová s tým, že Slovensko podporuje plán Európskej únie urobiť z Európy prvý uhlíkovo neutrálny kontinent. Skonštatovala, že Slovensko sa pridalo ku klimatickej iniciatíve rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena. "Nezáleží na tom, či sme malí alebo veľkí, všetci môžeme prispieť bez vyčkávania, že začne niekto iný," vysvetlila Čaputová význam iniciatívy.
Zaujal jej osobný príbeh
Prezidentka na brífingu po svojom vystúpení uviedla, že všetci rečníci v prvej časti summitu hovorili o konkrétnych záväzkoch, nie všeobecných ideách o boji proti klimatickým zmenám. Pre svoj prejav dostala prominentný priestor na začiatku podujatia. "Z kuloárnych informácií viem, že je to jednak samozrejme preto, aké ciele som za SR mohla prezentovať, ale vraj zaujal aj môj osobný príbeh a moje aktivity predtým, než som sa stala prezidentkou," uviedla.
"Je mi cťou, že som mala možnosť reprezentovať našu krajinu ako jednu z mála v našom regióne," uviedla slovenská prezidentka. Pripomenula, že problematike životného prostredia sa venuje celú svoju profesionálnu kariéru, pred nástupom do úradu prezidentky ako právnička. V tejto súvislosti na Slovensku vníma "veľmi pozitívny posun aj v štátnej politike a konkrétnych krokoch, ktoré sa realizujú".
Bude summit o skutkoch?
OSN odhaduje, že na zmiernenie globálneho otepľovania o najviac 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím pred začiatkom industrializácie je potrebné celosvetovo zvýšiť úsilie troj- až päťnásobne oproti dnešku. "Podľa Medzivládneho panelu o klimatickej zmene by nárast teploty nad 1,5 stupňa Celzia viedol k nezvratnému poškodeniu ekosystémov, od ktorých závisíme," vyhlásil vo svojom prejave generálny tajomník OSN António Guterres. Dodal, že súčasným tempom by globálna teplota stúpla do konca tohto storočia o 3 stupne Celzia, preto tento klimatický summit musí byť najmä o skutkoch.
Globálna teplota doteraz podľa vedcov vzrástla o 1 stupeň Celzia v porovnaní s obdobím pred začiatkom priemyselnej revolúcie. K cieľu dosiahnuť nulové emisie oxidu uhličitého do roku 2050 sa prihlásilo 66 krajín, medzi nimi aj Slovensko.