Židovský kódex sme mali krutejší ako nacisti, prijali ho pred 78 rokmi

Židovský kódex sme mali krutejší ako nacisti, prijali ho pred 78 rokmi

9.9.2019 10:57 | zdroj: TA3 SITA | zdroj foto: TASR/Oliver Ondráš

Propaganda vojnového slovenského štátu, aj nemecký vyslanec na Slovensku Hanns Ludin označovali Židovský kódex za prísnejšiu protižidovskú právnu normu, akou boli obdobné zákony v nacistickom Nemecku. Pri príležitosti 78. výročia prijatia tohto právneho predpisu to uviedol historik Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV.

Židovský kódex sme mali krutejší ako nacisti, prijali ho pred 78 rokmi
  • Zdieľať

Propaganda vojnového slovenského štátu, aj nemecký vyslanec na Slovensku Hanns Ludin označovali Židovský kódex za prísnejšiu protižidovskú právnu normu, akou boli obdobné zákony v nacistickom Nemecku. Pri príležitosti 78. výročia prijatia tohto právneho predpisu to uviedol historik Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV.

Tento rok uplynulo 78 rokov, odkedy vláda vojnového slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. 

Týždenník Ľudové noviny vo svojom článku „Už odbilo Židom!“ zo septembra 41 o nových zákonných nariadeniach pochvalne konštatoval, že „v istom ohľade sú prísnejšie ako nemecké“ a v ďalšom príspevku uverejnenom v tom istom čísle uvádza, že sú „vzorom pre celú Európu“.

Vylúčili ich zo škôl a zobrali im majetok

Po vzniku samostatného Slovenského štátu nemohli Židia vykonávať niektoré povolania. Prijaté boli desiatky predpisov, ktoré ešte viac obmedzovali ich práva. Židia boli vylúčení z vojenskej služby so zbraňou a z verejných služieb. Obmedzil sa počet Židov, ktorí mohli byť lekármi či lekárnikmi a štátne orgány im odňali tisíce živnostenských oprávnení. Židia vrátane detí boli vylúčení zo škôl. Začal sa aj proces vyvlastňovania a prevodu židovského majetku, nazývaný arizácia.

Prijatý Židovský kódex obsahoval 270 paragrafov a považuje sa za jeden z najkrutejších protižidovských zákonov vo vtedajšej Európe. Prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na Slovensku vychádzali od roku 1940, a inšpiroval sa nemeckými norimberskými zákonmi z roku 1935. Týždenník Ľudové noviny vo svojom článku „Už odbilo Židom!“ zo septembra 1941 o nových zákonných nariadeniach pochvalne konštatoval, že „v istom ohľade sú prísnejšie ako nemecké“ a v ďalšom príspevku uverejnenom v tom istom čísle uvádza, že sú „vzorom pre celú Európu“.

Oproti Norimberským rasovým zákonom bola slovenská legislatíva obsiahlejšia a v niektorých bodoch pôsobila nejasne. Raz hovorila o židovskej rase, inokedy o židovskom vyznaní. Nemecké protižidovské zákony vychádzali z biologického rasizmu, o slovenských sa to úplne povedať nedalo. Pre Nemcov bola dôležitá nemecká, resp. árijská rasa.

Biskupi sa prihovorili za pokrstených Židov

Kódex v období jeho prijatia nemal na Slovensku všeobecnú podporu. „Takmer mesiac po prijatí kódexu naň reagovali katolícki biskupi v memorande adresovanom prezidentovi Jozefovi Tisovi a predsedovi vlády Vojtechovi Tukovu. Žiadali, aby boli spod ustanovení kódexu vyňatí všetci pokrstení Židia a aby Židom, ktorí boli príslušníkmi katolíckej cirkvi, prezident Tiso ihneď udelil úplnú výnimku z účinnosti kódexu,“povedal historik.

Hlavinka doplnil, že proti kódexu sa ozvali kriticky aj hospodárske kruhy. „Zväz slovenských bánk žiadal novelizáciu niektorých ustanovení, keďže banky boli poškodzované v arizácii a kódex potvrdzoval jej dovtedajší priebeh,“ dodal.

Tento rok uplynulo 78 rokov, odkedy vláda vojnového slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Od októbra roku 2001 si 9. september pripomíname ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Kódex sumarizoval protižidovské právne normy ľudáckeho režimu. V ich dôsledku bolo židovské obyvateľstvo na konci roku 1941 sociálne odkázanou skupinou. Ľudácky režim sa ho preto snažil zbaviť deportáciami.

Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.

Viac
k Téme