Žiadajú pozornosť až do smutného konca. Kto sú emotívni upíri

Žiadajú pozornosť až do smutného konca. Kto sú emotívni upíri

25.8.2019 09:52 | zdroj: TA3 ČTK | zdroj foto: SITA/AP (ilustračná fotografia)

Vyžadujú pomoc a rady, ale nikdy sa vám za ochotu neodmenia. Čerpajú energiu od príbuzných, partnerov, priateľov aj od kolegov v práci. Aj tie najvýznamnejšie citové väzby, ako je vzťah manželov alebo rodičov a detí, sa môžu vyvinúť do podoby, ktorá vôbec nie je zdravá, píše taliansky denník La Repubblica.

Žiadajú pozornosť až do smutného konca. Kto sú emotívni upíri
  • Zdieľať

Vyžadujú pomoc a rady, ale nikdy sa vám za ochotu neodmenia. Čerpajú energiu od príbuzných, partnerov, priateľov aj od kolegov v práci. Aj tie najvýznamnejšie citové väzby, ako je vzťah manželov alebo rodičov a detí, sa môžu vyvinúť do podoby, ktorá vôbec nie je zdravá, píše taliansky denník La Repubblica.

Vzťah pre vlastný prospech

Na vine sú takzvaní emotívni či psychickí upíri, osoby, ktoré viac či menej vedome absorbujú energiu tých, ktorých majú okolo seba. Takéto osobnosti neuznávajú pravidlo rovnováhy medzi tým, čo si človek od druhého berie a čo mu dáva naspäť.

Zdroj: ČTK
Zdroj: ČTK

"Pri práci som sa stretla s podnikavými a ochotnými ľuďmi, ktorí postupne strácali energiu a prepadali únave až k morálnemu aj fyzickému vyčerpaniu. Ukázalo sa, že tento emotívny stav vyvolávajú ich kontakty s osobami, ktoré postupne vstrebávali ich energiu," uvádza francúzska psychologička Stéphane Clergetová, ktorá sa týmto problémom dlhodobo zaoberá a spracovala ho v knihe. "Nazvala som tieto osoby psychickými či emotívnymi upírmi, pretože majú podobné vlastnosti," dodáva.

Môžeme povedať, že dynamika emotívneho upírstva je spôsobom vzťahu, ktorý nemusí bezpodmienečne znamenať psychickú patológiu. "Upír nadväzuje vzťah vždy na základe vlastného prospechu a výhod," zdôrazňuje Anna Maria Gianniniová, profesorka všeobecnej psychológie na univerzite La Sapienza.

Nejde o narcizmus

Môže ísť o priateľku, ktorá do nás v telefóne hučí a dožaduje sa neustálej pozornosti. Nikdy však nemá čas pre nás. Môže ísť o rodičov, ktorí nás obviňujú, že sa dosť nesnažíme, o partnera, ktorý doma nič nerobí a hovorí len o svojich problémoch. "V týchto prípadoch nejde o perverzných narcistov. Emotívni upíri sa na rozdiel od narcistov neradujú z našej indispozície. Naopak, prajú si, aby sme boli vo forme a oni tak lepšie mohli čerpať z našich zdrojov," hovorí  Gianniniová.

Viac
k Téme

Ako čo najefektívnejšie čeliť vzťahu s emotívnym upírom? Musíte prijať obrannú stratégiu. "Nenechajte sa od nich hypnotizovať. Trpezlivosť má svoje hranice, musíte posilniť vlastnú bezpečnosť a sebaúctu. Musíte sa taktiež naučiť hovoriť nie, vyžadovať rešpekt a chrániť sa pred pocitom viny, strachom alebo prílišným súcitom. Niekedy môže pomôcť pauza a niekedy je najlepšie prerušiť vzťah," radí Clergetová. "Je pekné pomáhať druhým, ale je potrebné robiť to rozumne. Ako keby ste boli v lietadle v stave ohrozenia, najprv si vezmete kyslíkovú masku vy, až potom ju nasadíte susedovi," vysvetľuje.

Zásadné sú prvé roky života

Počiatky emotívneho upírstva siahajú do čias, keď sme sa ako kojenci dožadovali pozornosti. "Neskôr sa však musíme postupne naučiť poskytovať a vyžadovať pozornosť vyváženým spôsobom. V ťažkých chvíľach je normálne, že vyhľadávame pomoc druhých. Keď sa však také správanie stane každodennou praxou, je potrebné opäť nájsť psychickú samostatnosť, prípadne pod dohľadom odborníka," radí Clergetová.

Medzi hlavné motívy, prečo sa človek v dospelosti stane emotívnym upírom, patrí nízka sebaúcta. Mnoho závisí od modelov správania sa počas prvých rokov života, ktoré značne predurčujú osobnosť. "Emotívnymi upírmi sa môžeme stať z dvoch protikladných dôvodov. Buď preto, lebo sme sa v detstve cítili prehliadaní, alebo, naopak, ak sme boli od malička zvyknutí mať všetko a v dospelosti v tom pokračujeme, a to vo vzťahu k priateľom, partnerom aj kolegom," uzatvára Gianniniová.

Viac
k Téme