Či sme do toho vložili emócie? Nie. Mesiac dobyli pred 50 rokmi

Či sme do toho vložili emócie? Nie. Mesiac dobyli pred 50 rokmi

21.7.2019 10:00 | zdroj: TA3 TASR | zdroj foto: SITA/AP

Presne pred 50 rokmi, 20. júla 1969, pristál na Mesiaci lunárny model Eagle kozmickej lode Apollo 11. Prvým pozemšťanom, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca, bol americký astronaut Neil Alden Armstrong, nasledovaný po 20 minútach Edwinom Eugenom "Buzzom" Aldrinom.

Či sme do toho vložili emócie? Nie. Mesiac dobyli pred 50 rokmi
  • Zdieľať

Presne pred 50 rokmi, 20. júla 1969, pristál na Mesiaci lunárny model Eagle kozmickej lode Apollo 11. Prvým pozemšťanom, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca, bol americký astronaut Neil Alden Armstrong, nasledovaný po 20 minútach Edwinom Eugenom "Buzzom" Aldrinom.

102 hodín, 45 minút a 42 sekúnd

Raketu Saturn 5, ktorá vyniesla kozmickú loď Apollo 11 na obežnú dráhu Zeme s posádkou Neil Alden Armstrong, Edwin Eugene "Buzz" Aldrin a Michael Collins, vypustili 16. júla 1969 z floridského Mysu Canaveral. Po 102 hodinách, 45 minútach a 42 sekundách letu pristál lunárny modul Apolla 11 s Armstrongom a Aldrinom na mesačnom povrchu a 21. júla 1969 o 03.56 h SEČ sa dotkla noha prvého človeka Mesiaca. Bol ním práve Neil Armstrong, ktorý vtedy vyriekol legendárnu vetu: "Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo".

Atmosféra v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride počas misie Apollo 11 na Mesiaci. Zdroj: SITA/AP

Po Armstrongovi vystúpil po 20 minútach z modulu Eagle aj Aldrin, zatiaľ čo tretí astronaut, Michael Collins, zostal na palube lode. Posádka zanechala na Mesiaci plaketu s nápisom "Prišli sme v mieri za celé ľudstvo".

S realizáciou programu Apollo (v rokoch 1961-72) začal americký Národný úrad pre letectvo a vesmír po ukončení programu Mercury. Tým programom sa podarilo dokázať, že kozmické lety s ľudskou posádkou možno uskutočniť. Po ôsmich rokoch, počas ktorých sa uskutočnil celý rad skúšobných letov a tie si vyžiadali aj obete (požiar Apolla 1 počas tréningu štartu), sa podarilo cieľ programu Apollo splniť.

Pristátie bez emócií

Dôvodom prvého letu človeka na Mesiac sa nestala túžba vedcov po poznaní Mesiaca, ale otázka politickej prestíže. V bádaní vesmíru viedol v 50. a 60. rokoch Sovietsky zväz. Cieľ predstihnúť ZSSR bol stanovený po vystúpení prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorý 25. mája 1961 pred Kongresom vyhlásil, že USA dostane svojho človeka na Mesiac a späť živého a zdravého do konca desaťročia.

Hlavným cieľom programu Apollo sa stalo práve pristátie na Mesiaci. Medzitým sa začal program Gemini, ktorý mal umožniť vyskúšanie technológií a postupov nevyhnutných pre lunárne misie.

Astronaut Buzz Aldrin sa prechádza po Mesiaci. Zdroj: SITA/AP

Pristátie na Mesiaci pred 50 rokmi sledovalo 93 percent amerických domácností. Jeden z prvej dvojice astronautov na povrchu Mesiaca, Buzz Aldrin, vnímal pristátie ako veľmi vážnu misiu: "Či sme do toho vložili emócie? Nie, len sme sa usilovali úspešne pristáť. A keď sme potvrdili pristátie, pozreli sme sa na seba a rýchlo sme si zablahoželali. Ale keby sa bolo niečo vyskytlo, museli by sme rýchlo vzlietnuť alebo čakať dve hodiny. To nie sú momenty, keď si robíte starosti, keď sa vám chce plakať, ale skôr máte emócie zastreté," popísal svoje pocity pred desiatimi rokmi Aldrin, pre ktorého boli v tom momente najdôležitejšie výkon a bezpečnosť.

Viac
k Téme

Nezaujímavý Mesiac, atraktívny Mars

Astronauti, ktorí prvýkrát pristáli na Mesiaci, sa pred desiatimi rokmi vo vysielaní televízie Fox News neupínali na prvé kroky na Mesiaci. Naopak, dvaja z nich 20. júla 2009 vyzvali na veľký skok na Mars. Posádka kozmickej lode Apollo 11 uskutočnila v ten deň jedno zo svojich zriedkavých verejných vystúpení pri príležitosti 40. výročia prvého vstúpenia človeka na Mesiac, ale ich prejav nebol nostalgický.

Viac hovorili o budúcnosti. Neil Armstrong, diskutoval o Apolle 11 iba 11 sekúnd. Pilot kozmickej lode Michael Collins uviedol, že Mesiac nie je zaujímavý, Mars však áno. "Niekedy si myslím, že som letel na nesprávne miesto. Mars bol vždy mojím favoritom, keď som bol ešte dieťa, a je ním doteraz," povedal. NASA by sa mala zamerať v budúcnosti na väčší cieľ, ktorým je Mars, dodal Aldrin. Ako podotkol, NASA urobila správne, keď v roku 1972 výpravy na Mesiac zastavila.

Dvanásť mužov, ktorí sa prešli po mesiaci. V hornom rade zľava Neil Armstrong, Edwin "Buzz" Aldrin, Charles "Pete" Conrad, Alan L. Bean. V strednom rade zľava Alan Shepard, Edgar D. Mitchell, David Scott a James B. Irwin. V spodnom rade zľava John Young, Charles M. Duke Jr., Eugene A. Cernan a Harrison "Jack" Schmitt. Zdroj: SITA/AP
Dvanásť mužov, ktorí sa prešli po mesiaci. V hornom rade zľava Neil Armstrong, Edwin "Buzz" Aldrin, Charles "Pete" Conrad, Alan L. Bean. V strednom rade zľava Alan Shepard, Edgar D. Mitchell, David Scott a James B. Irwin. V spodnom rade zľava John Young, Charles M. Duke Jr., Eugene A. Cernan a Harrison "Jack" Schmitt. Zdroj: SITA/AP

Kongres USA udelil 16. novembra 2011 najvyššie civilné vyznamenanie posádke vesmírnej lode Apollo 11, Zlatú medailu Kongresu. Administrátor NASA Charlie Bolden vtedy na slávnostnom obrade vyhlásil, že ocenení astronauti sú stále inšpiráciou pre americký vesmírny program. Prezidentskú Medailu slobody si astronauti prevzali v roku 1969 krátko po návrate na Zem.

Celkovo sa americkým astronautom podarilo v rámci programu Apollo pristáť na Mesiaci päťkrát. Apollo 13 sa muselo vrátiť predčasne pre explóziu kyslíkového zásobníka. Program uzavrel let Apollo 17 v decembri 1972. Veliteľom Apollo 17 bol americký astronaut s česko-slovenskými koreňmi Eugene Andrew Cernan (1934 - 2017). Cernan uskutočnil tri výstupy na povrch Mesiaca.

 

Viac
k Téme

Neúcta k zrnkám mesačnej horniny

Spojené štáty sa po úspešnom pristátí človeka na Mesiaci pred 50 rokmi o svoj úspech a radosť podelili so 135 krajinami sveta, ktorým prezident Richard Nixon daroval zrnká mesačnej horniny. Na jeseň 1969 dostalo taký dar aj Československo. Keďže nešlo o úspech sovietskej kozmonautiky, exponát z kozmickej lode Apollo 11 sa nedočkal dôstojného vystavenia a neskôr ani nikto nevedel, kde sa nachádzal.

Úlomky mesačnej horniny vystavili 21. júla 2009 vo Hvezdárni a planetáriu v Prahe. Zlomový pre stratený dar bol rok 1993, keď sa po zrušení programu Interkozmos mesačný "poklad" našiel pri upratovaní jednej z kancelárii v obyčajnej skrini. Súčasťou Nixonom darovaného exponátu bola aj vlajočka Československa.

Americký lunárny program pokračuje ďalej - viceprezident USA Mike Pence 26. marca 2019 oznámil, že Spojené štáty plánujú do piatich rokov znova vyslať astronautov na Mesiac. Ako prvá by na povrchu Mesiaca mala vstúpiť žena. "Vyjadrím sa jasne, prvá žena a ďalší muž na Mesiaci budú obaja americkí astronauti vynesení americkými raketami z amerického územia," povedal Pence v prejave v meste Huntsville v štáte Alabama na juhovýchode krajiny. Prvá misia na Mesiac s ľudskou posádkou po viac ako polstoročí je naplánovaná na rok 2028.

Viac
k Téme