Prezidentka podpísala povinné škôlky, jeden zákon vracia NR SR
Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu školského zákona, ktorá zavádza povinné vzdelávanie pre päťročné deti v škôlkach, koaličnú novelu zákona o volebnej kampani i príspevky za zásluhy v športovej oblasti. Vracia však do parlamentu zákon o sudcoch a prísediacich.
Lubyová: Pomôže to zlepšiť výsledky
Ministerka školstva Martina Lubyová rozhodnutie hlavy ohľadom škôlok štátu víta. Novela zákona o výchove a vzdelávaní z dielne viacerých koaličných poslancov tak vstúpi do účinnosti 1. januára 2021. Podľa Lubyovej ide o jeden zo zásadných krokov, ktorý pomôže zlepšiť výsledky našich žiakov v medzinárodných testovaniach a zároveň pomôže dosiahnuť zaškolenosť u detí z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia. "Novela okrem iného tiež zakazuje politickú činnosť v školách a zavádza povinnosť odpisov z registra trestov pre všetkých pedagógov," dodal rezort školstva.
Združenie miest a obcí Slovenska žiadalo prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby nnovelu školského zákona epodpísala. Ako informoval hovorca ZMOS Michal Kaliňák, podľa ZMOS je novela v rozpore s ústavou ako aj so zákonom o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, na základe ktorého mestá a obce zriaďujú a zrušujú materské školy samosprávy v rámci svojej originálnej pôsobnosti.
Kritizovala schvaľovanie zmien v kampani
Čaputová podpísala aj koaličnú novelu zákona o volebnej kampani, kritizuje však legislatívny proces, ktorým bola prijatá. Novelou sa stanovujú finančné limity pre politické strany, rušia sa tretie strany v kampani, mení sa financovanie volebnej kampane a pokuty. Informovala o tom prezidentská kancelária.
"Rešpektujem právo zákonodarnej moci upraviť podmienky volebnej súťaže zavedením finančného limitu. Chcem však zdôrazniť, že tento zákon podpisujem s vážnou výhradou k spôsobu, akým ho parlament schválil. Podľa môjho názoru neboli naplnené dôvody pre to, aby bol zákon prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní," uviedla Čaputová. Poslanci novelu prerokovali v zrýchlenom režime a schválili ju za menej ako 24 hodín od jej predloženia do parlamentu.
Politické strany budú môcť po novom počas jedného volebného obdobia do NR SR prijať v súhrne najviac 3.500.000 eur z darov, iných bezodplatných plnení, pôžičiek a úverov, pričom sa do sumy zarátavajú aj členské príspevky. "Zavedením tohto limitu sa zabezpečí väčšia transparentnosť vo financovaní politických strán. Tiež sa zabráni neúmernému 'predvolebnému' predlžovaniu politických strán, ktoré sa spoliehajú na svoj volebný úspech a následné príjmy zo štátneho rozpočtu," vysvetľoval návrh. Novela tiež ruší tretie strany vo volebnej kampani a zvýšia sa aj pokuty za neoprávnené vedenie volebnej kampane a za vedenie volebnej kampane v čase volebného moratória.
Súhlasí, ale zákon chce spresniť
Čaputová vrátila na prerokovanie parlamentu zákon o sudcoch a prísediacich, ktorý má okrem iného zbaviť sudcov funkcie v prípade ich kandidovania vo voľbách do Národnej rady SR alebo Európskeho parlamentu. S odôvodnením, že síce z vecného hľadiska so zámerom zákona súhlasí, no považuje ho za potrebné spresniť.
„Ústavný princíp nezávislosti súdnej moci je jedným z kľúčových princípov právneho štátu, ktorý je vo veľkej miere judikovaný aj množstvom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z tohto princípu vyplýva aj požiadavka nezlučiteľnosti funkcie sudcu s výkonom aktívnej politickej činnosti v politických stranách a politických hnutiach, a celkom správne aj so zákazom kandidatúry za tieto politické strany a hnutia. Vyhlásenie, v ktorom sudca vyjadrí svoj súhlas s kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany alebo hnutia vo voľbách, bezpochyby spĺňa podmienky písomného prejavu vôle, že hodlá vykonávať činnosť, ktorej výkon má zakázaný,” vysvetlila.
SaS nesúhlasí s právnym názorom prezidentky, ktorá nepodpísala zákon, ktorý by sudcov v politike zbavoval funkcie. „Novela zákona o sudcoch mohla prípadne byť posúdená Ústavným súdom SR, ak by nastal reálny spor sudcu, ktorý by sa rozhodol kandidovať za poslanca NR SR a cítil by sa ňou poškodený na svojich právach,“ uviedol tímlíder strany pre spravodlivosť Alojz Baránik.
Medailisti budú dostávať príspevok
Športovci, ktorí z významných medzinárodných športových podujatí priniesli medailu a prispeli k budovaniu dobrého mena Slovenska v zahraničí, budú dostávať príspevok za zásluhy v športovej oblasti. Odmenu im zaručí zákon o príspevku za zásluhy v športovej oblasti, ktorý tiež podpísala prezidentka.
Nárok na príspevok vzniká podľa zákona fyzickým osobám so slovenským občianstvom, spĺňať by mali však aj ďalšie podmienky. Zákon sa týka športových reprezentantov Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky, ktorí sa v období od 28. októbra 1918 zúčastnili na medzinárodných športových podujatiach, ktoré definuje zákon. Podmienkou na získanie príspevku je okrem slovenského občianstva a zisku zlatej, striebornej alebo bronzovej medaily aj vek aspoň 35 rokov.
Čaputová okrem týchto legislatívnych zmien podpísala aj zjednodušenie využívania elektronických služieb štátu, zrušenie starých exekúcií začatých pred 1. aprílom 2017, novelu zákona o stimuloch na výskum a vývoj či zavedenie systému zaručenej elektronickej fakturácie.