Lajčák navštívil Kosovo, znepriatelené strany nabádal k dialógu
S viac než 500 pracovníkmi má Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v Kosove svoju druhú najväčšiu misiu po Ukrajine. Kosovo nie je členom OBSE, avšak organizáciu vníma ako partnera, ktorý nevnucuje agendu, ale spolupracuje s miestnymi orgánmi.
Zavŕšil návštevy všetkých misií OBSE
Pripomenul to úradujúci predseda organizácie, slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý tak počas prvého polroka slovenského predsedníctva zavŕšil návštevy všetkých 16 misií OBSE. Dialóg Prištiny s Belehradom v súčasnosti neprebieha. Kosovská vláda v novembri zaviedla 100-percentné clá na dovoz srbského tovaru a napriek naliehaniu medzinárodného spoločenstva ich odmieta zrušiť. "Ja som na stretnutí s premiérom (Ramushom) Haradinajom zdôraznil, že toto je cesta do slepej uličky, jediná cesta dopredu je v dialógu," konštatoval predseda Lajčák.
Kosovský premiér je podľa neho ochotný vymeniť zrušenie ciel za uznanie zo strany Srbska. "Ja som sa mu snažil vysvetliť, že takto to jednoducho nefunguje a že výsledok rokovaní prichádza na konci a nie na začiatku," prízvukoval Lajčák. Dialóg od roku 2013 podľa neho priniesol viacero konkrétnych výsledkov osožných pre kosovských Srbov i Albáncov. V súčasnosti je zastavený a namiesto toho sa obe strany snažia ovplyvňovať medzinárodné spoločenstvo vo svoj prospech, čo vedie k narastaniu napätia. "Preto sa snažím tento náš pobyt tu využiť na rokovanie tak s albánskou, ako aj srbskou stranou, a tak na centrálnej, ako aj lokálnej úrovni," povedal Lajčák.
Slovensko Kosovo neuznalo
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré neuznali nezávislosť Kosova. "Ale ja potrebujem vidieť, ako tá misia funguje," povedal novinárom Lajčák po stretnutí so srbským pravoslávnym biskupom Teodosijom v Gračanici, ktorú obývajú etnickí Srbi. "Návštevou Gračanice chceme zdôrazniť, že chceme vidieť Kosovo ako multietnické," vysvetlil Lajčák. Ako pokračoval, starobylý monastier v Gračanici, zapísaný aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, patrí medzi posvätné miesta srbskej pravoslávnej cirkvi. "Našou prítomnosťou chceme vyjadriť aj podporu tomu, aby tu bola tolerancia — etnická aj náboženská. Tieto kláštory boli vystavené násilným útokom pred niekoľkými rokmi a naša prítomnosť je morálnou podporou," konštatoval.
Biskup Teodosije počas rozhovoru Lajčákovi hovoril o neľahkom živote miestnych Srbov. "Tá tolerancia tu jednoducho nie je. Našťastie tie násilné útoky sa už nedejú, ako to bolo v minulom desaťročí, ale nie sú si naozaj istí, čo môžu očakávať," uviedol slovenský minister. Podľa neho fakt, že monastier je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, poskytuje pre miestnych Srbov istú ochranu. "Ale nemajú pocit, že je tu úprimná snaha, aby boli vnímaní ako rovnocenní občania," dodal.
Freskám vyškrabali oči
Biskup Teodosije vnútri chrámu monastiera ukazoval Lajčákovi fresky na stenách. Všetky, na ktoré bolo možné dosiahnuť zo zeme, prípadne z menšieho rebríka, mali vyškrabané oči. Biskup vysvetlil, že počas vojny to urobili pravdepodobne moslimovia, ktorí považujú uctievanie ikon za modloslužbu.
V jednom z centrálnych parkov v Prištine položil Lajčák spolu so svojím kosovským rezortným kolegom Behgjetom Pacollim kvety k pamätníku slovenských vojakov, ktorí zahynuli v roku 2006 pri leteckom nešťastí neďaleko maďarskej obce Hejce, keď sa vracali z misie KFOR v Kosove.
"Je to pekné gesto, je to iniciatíva kosovských inštitúcií pri príležitosti desiateho výročia tejto tragédie a pomáha nám uvedomiť si, že okrem politiky sme všetci aj ľudia," povedal Lajčák. Podľa neho si Kosovčania vážia, že Slovensko prispelo k mieru v ich domovine a 42 Slovákov v súvislosti s touto misiou prišlo o život.
Prešiel sa po moste v Mitrovici
Lajčák prešiel po moste spájajúcom srbskú a albánsku časť etnicky rozdeleného kosovského mesta Mitrovica. Označil to za symbolické gesto nabádajúce na zbližovanie oboch národností. Mesto Mitrovica je symbolom rozdeleného Kosova — južná časť je albánska, severná je srbská; mesto rozdeľuje rieka Ibar. Most strážia z oboch strán na obrnených vozidlách talianski carabinieri z misie KFOR. Južná Mitrovica a Severná Mitrovica sú v súčasnosti samostatné mestá, pričom každé patrí do iného okresu. Lajčák sa stretol s oboma primátormi.
"Je vidieť odlišnú filozofiu... Albánec hovorí, že má záujem o čo najviac spoločných projektov, primátor Severnej Mitrovice hovorí, že ľudia sa tých projektov boja, lebo ich vnímajú ako akýsi pokus o inváziu a o to, aby boli vytlačení zo severu tak, ako boli vytlačení z juhu," konštatoval Lajčák. Dodal, že aj 20 rokov po skončení konfliktu pretrváva nedôvera medzi etnickými Albáncami a Srbmi.
Predstavitelia mimovládnych organizácií z oboch strán mu však hovorili aj o projektoch, ktoré spájajú najmä mladých ľudí, napríklad cez vyučovanie angličtiny. "Tu v Mitrovici cítite dopady veľkej politiky. Zastavil sa dialóg Belehrad-Priština, namiesto toho počúvame pomerne silné negatívne odkazy z jednej aj z druhej strany. No a ľudia žijúci najmä na línii kontaktu sa boja, čo to bude znamenať pre ich život a či sa zase nemajú báť vyháňania zo svojich domovov," uviedol Lajčák. "Tu v Mitrovici človek vidí a počuje prakticky, ako sa zlyhanie na vysokej politickej úrovni prenáša do obáv bežných ľudí o ich budúcnosť," zhodnotil Lajčák a dodal, že predstaviteľov oboch strán v Kosove nabádal na obnovenie dialógu.