Musíme sa postaviť zlu. Štátnici si pripomenuli oslobodenie Bratislavy
Všetci sa musíme postaviť zlu v krajine, vymedziť sa voči nemu a jasne ho pomenovať. Vyhlásil to prezident Andrej Kiska na pietnej akcii.
Prezident vyzval na vymedzenie zla
Tá sa konala pri pomníku víťazstva na bratislavskom Námestí Eugena Suchoňa pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Bratislavy. Podľa prezidenta je potrebné sa pýtať, prečo mnohí na Slovensku dokážu voliť ľudí, ktorí zlo skryte propagujú. "Tisíce kilometrov od svojho domova za našu slobodu zomierali otcovia rodín, manželia, matky rodín i manželky. Robili to preto, aby Európa a svet boli slobodní a aby sa zbavili zla," povedal Kiska. Každá takáto pietna akcia je podľa neho príležitosťou nielen poďakovať sa, ale aj si pripomenúť, čo bolo na začiatku "besnenia a obrovského zla".
"Na začiatku bolo slovo nenávisti voči ľuďom inej farby pleti, voči inému náboženstvu. Slovo o zle a nenávisti dokázalo spustiť obrovskú tragédiu a o tom musíme hovoriť aj dnes," skonštatoval prezident s tým, že nenávistné slová zaznievajú aj v súčasnosti. Vymedzenie sa voči zlu a jeho pomenovanie je preto, ako tvrdí, tou najdôležitejšou vecou, ktorú musia ľudia spraviť. Mnohí Slováci, ktorí volia ľudí, čo zlo propagujú, to podľa hlavy štátu robia zo vzdoru alebo je to volanie po pomoci takých, ktorí sa prepadajú na dno spoločnosti, sú chudobní a nevedia si rady a sú sklamaní. "Musíme na to myslieť a riešiť problémy ľudí, aby sme potom tých, čo šíria zlo, vedeli od nás jasne oddeliť. Musíme to spraviť všade, aj v parlamente. Hneď ako sa spája a diskutuje so zlom, je to zlý signál pre celú krajinu, lebo tým legitimizujeme zlo," podotkol.
Na pietnej akcii sa zúčastnili aj zástupcovia hlavného mesta. Primátor Bratislavy Matúš Vallo si len ťažko vie predstaviť, ako by vyzeral súčasný svet, ak by v druhej svetovej vojne nezvíťazili spojenci, ale fašizmus. "Naša úcta a vďaka patrí všetkým, ktorí sa o koniec zla pričinili," povedal s tým, že je potrebné sa snažiť, aby sa situácia z minulosti nezopakovala.
Valla trápi, keď v súčasnej spoločnosti cíti nenávisť. "Keď počúvam výzvy na násilie alebo keď čítam slová o parazitoch, tak nápadne sa podobajúce heslám, ktoré vyprevádzali Židov alebo Rómov do koncentračných táborov. Nenechajme tieto prejavy bez odozvy, nepodliehajme 'hnedému' populizmu," vyzval. Ľudia by podľa jeho slov nemali podliehať pokušeniu, že zlo sa zastaví samo. "Čo len trocha poľavíme v boji za demokratické hodnoty, rýchlo stratíme doterajší slobodný život," upozornil. Pripomenúť si oslobodenie Bratislavy prišiel na Námestie Eugena Suchoňa aj predseda vlády Peter Pellegrini či priamy účastník bojov Ján Chudík. Okrem zástupcov mesta Bratislavy boli prítomní predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba, zástupcovia veľvyslanectiev, akademickej obce či cirkví.
Podľa Danka mier nie je samozrejmosť
Predseda Národnej rady Andrej Danko si oslobodenie pripomenul položením venca na bratislavskom Slavíne. Podľa neho mier nie je samozrejmosť. Je to vzácna hodnota, ktorú treba strážiť a ochraňovať.
"Naša generácia žije celý život v mieri a mnohým sa táto hodnota javí ako klišé, ako samozrejmosť. Keď sa však pozrieme na súčasný svet, musíme s trpkosťou skonštatovať, že vojna je, žiaľ, vo svete bežným javom, má rôzne podoby a prebieha v rôznych priestoroch," skonštatoval Danko. Myslí si, že v súčasnosti je moderné šliapať po odkaze predkov a nevážiť si samých seba. "Národ, ktorý zabúda na svoju minulosť a nepoučí sa z nej, nemá žiadnu budúcnosť," zhodnotil Danko.
Podľa Alexeja Leonidoviča Fedotova, veľvyslanca Ruskej federácie v Slovenskej republike, pripomína každá oslava víťazstva to, akú cenu museli zaplatiť "všetky národy za snahu hitlerovského Nemecka o svetovú nadvládu". Je preto dôležité zachovávať historickú pravdu a postúpiť ju mladej generácii. "Iba pamiatka bojovníkov za slobodu môže spoločnosti poskytnúť garanciu, že chyba a nacistický zločin sa nezopakujú. Zabudnutie spoločných obetí národov by bolo najväčšou zradou voči padlým hrdinom," poznamenal Fedotov.
Tajomník zväzu protifašistických bojovníkov Viliam Longauer označil Slavín za posvätné miesto. "Každoročne si pripomíname predovšetkým obete, ktoré tu vznikli po dobytí Bratislavy a prišiel, aj pre Bratislavčanov, vytúžený mier," povedal Longauer. Význam miesta by podľa neho mali poznať a pamätať si aj ďalšie generácie. Tie by si mali naštudovať dejiny a vytvoriť si zároveň vlastný názor na to, ako "to bolo so slobodou, okupáciou, životom a smrťou".
