Naozaj sa kríza skončila? Podľa niektorých Grékov stále trvá

Naozaj sa kríza skončila? Podľa niektorých Grékov stále trvá

23.3.2019 14:41 | zdroj: TA3 TASR | zdroj foto: SITA/AP

Grécka finančná kríza stále spôsobuje ľuďom bolesť a marí ich nádeje a sny, aj keď krajina vlani v auguste, po ôsmich rokoch, konečne vystúpila zo záchranného programu.

Naozaj sa kríza skončila? Podľa niektorých Grékov stále trvá
  • Zdieľať

Grécka finančná kríza stále spôsobuje ľuďom bolesť a marí ich nádeje a sny, aj keď krajina vlani v auguste, po ôsmich rokoch, konečne vystúpila zo záchranného programu.

Vysoký verejný dlh

Grécko sa väčšinu ostatnej dekády nachádzalo v recesii. Roky zlého hospodárenia s financiami spolu s politikou klientelizmu vyvrcholili dlhodobou hospodársku krízou. "Stále si myslím, že kríza existuje. Týka sa viac ako len jednej oblasti, nie je to len finančná a hospodárska kríza, ale aj kríza našich hodnôt. Nemyslím si, že je to teraz lepšie, je to naozaj stresujúce obdobie pre Grécko," povedal Stavros Dimopulos, 23-ročný študent univerzity v Aténach.

Rôzne vlády v Grécku si požičali nad kapacitu krajiny. Jej verejný dlh sa zvýšil tak vysoko, že v roku 2010 už investori neboli ochotní naďalej financovať vládu v Aténach. Grécko tak muselo požiadať o záchranu partnerov v eurozóne a Medzinárodný menový fond. Nasledovali roky dramatických rokovaní, keď politici hľadali riešenie, ako odvrátiť odchod Grécka z menovej únie. Záchrana Atén bola dôležitá pre prežitie eurozóny, ale aj pre odvrátenie vážnych problémov na svetových trhoch, vrátane Wall Street.

Po prvom záchrannom programe v roku 2010 nasledovali ďalšie dva. To znamenalo, že od roku 2010 do augusta 2018 sa krajina musela spoliehať len na pomoc medzinárodných veriteľov a tiež pristúpiť k ráznym škrtom vo výdavkoch a k úsporám. Osem rokov uťahovania opaskov vyvolalo politické a sociálne nepokoje. Od vlaňajšieho augusta sa grécka vláda snaží ukázať, že úsporné opatrenia sa skončili, a to poskytnutím dodatočných finančných prostriedkov nižším a stredným triedam. Ale obyčajní Gréci tvrdia, že nebadajú výraznejší rozdiel vo svojich životoch.

Viac
k Téme

Mladí odchádzajú do zahraničia

Jedným z najkonkrétnejších dôsledkov krízy je práve počet mladých ľudí, ktorí opustili krajinu. V roku 2016 odišlo z Grécka asi 20.000 ľudí vo veku od 25 do 29 rokov a ďalších 14.000 vo veku 20-24 rokov. To bol zhruba dvojnásobok oproti roku 2010. Odchod mladých vzdelaných ľudí za hranice však pre Grécko predstavuje stratu. V  roku 2011, keď kríza dosiahla svoj vrchol, klesol výkon gréckeho hospodárstva o 9,1 %. Od roku 2014 začalo mierne ožívať, ale hneď v nasledujúcom roku sa vrátila recesia pre politickú krízu a neúspešné ukončenie druhého záchranného programu.

Očakáva sa, že rok 2019 bude tretím rokom hospodárskeho rastu krajiny. Odhadom by malo expandovať približne o 2,2 %. Zdá sa však, že na živote obyčajných Grékov sa nič nemení. Sťažujú sa, že stále zápasia s množstvom daní. "Niektorí ľudia majú dobrú prácu, ak sú v štátnej službe, ale iní trpia, platia veľké dane, aj do výšky 85 %," tvrdí 57-ročný Nikolas, podľa ktorého môžu ľudia prísť o strechu nad hlavou, ak nemajú dosť peňazí na dane. Daň z príjmov firiem v Grécku je v súčasnosti 28 % a najvyššia úroveň dane z príjmu fyzických osôb je 45 %. Týka sa ľudí, ktorí zarábajú viac ako 40.000 eur ročne.

Viac
k Téme

Nič sa nemení

Bežní občania platia daň 22 % za prvých 20.000 eur, ktoré zarobia v danom roku, a 29 % za ďalší príjem medzi 20.000 až 30.000 eurami. Štandardná daň z pridanej hodnoty (DPH) je 23 %. „Nemyslím si, že problémom Grécka sú dane, ale štruktúra ekonomiky, spôsob, akým fungujú grécke firmy a fakt, že väčšina (z nich) je príliš malá. Bez veľkých firiem nemôžeme zlepšiť ekonomiku," povedal 45-ročný Kostas.

Miera nezamestnanosti Grécka je stále najvyššia v eurozóne. Na konci roka 2017 dosiahla nezamestnanosť 21,5 %, zatiaľ čo priemer v euroregióne bol 9,1 %. Nezamestnanosť vo vekovej skupine 15 - 24 rokov bola v roku 2017 v Grécku na úrovni 43,6 % a v eurozóne na úrovni 18,8 %. Sociálna a ekonomická situácia priemerného gréckeho občana je tak stále ťažká. A skutočnosť, že tento rok 2019 je volebným rokom, prvým od skončenia posledného záchranného programu, poskytuje len malú útechu.

Mnohí občania sú zo systému vyčerpaní a neveria, že voľby prinesú pozitívnu zmenu. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že opozičná strana Nová demokracia má šancu vyhrať, ale nezíska potrebnú väčšinu na zostavenie vlády. Má asi 37 % podporu, zatiaľ čo vládnu ľavicovú stranu Syriza podporuje 26 % ľudí. Voľby sa očakávajú v októbri a ani Kostas neverí, že niečo zmenia.