Univerzálna diéta by pomohla ľuďom aj planéte. Aké má pravidlá?

Univerzálna diéta by pomohla ľuďom aj planéte. Aké má pravidlá?

23.3.2019 10:00 | zdroj: TA3 ČTK | zdroj foto: ČTK

Existuje univerzálna diéta, ktorá je zároveň prospešná pre planétu aj pre zdravie ľudí? Experti z výboru Eat-Lancet navrhujú zdvojnásobiť konzumáciu rastlinnej stravy a znížiť spotrebu červeného mäsa, píše taliansky denník Corriere della Sera. Neodporúčajú to však každému.

Univerzálna diéta by pomohla ľuďom aj planéte. Aké má pravidlá?
  • Zdieľať

Existuje univerzálna diéta, ktorá je zároveň prospešná pre planétu aj pre zdravie ľudí? Experti z výboru Eat-Lancet navrhujú zdvojnásobiť konzumáciu rastlinnej stravy a znížiť spotrebu červeného mäsa, píše taliansky denník Corriere della Sera. Neodporúčajú to však každému.

Kto by mal jesť viac mäsa?

Diéta prispôsobená životnému prostrediu existuje, ale je nemožné uplatniť ju bez vhodnej politiky vlád. Výbor Eat-Lancet združuje expertov na výživu a udržateľný rozvoj z univerzít po celom svete a zo združení ako Svetová zdravotnícka organizácia a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo. Títo vedci nedávno publikovali v časopise Lancet výsledky výskumu o univerzálnej diéte. Takáto diéta by mala prospievať ľuďom aj planéte a v podstate spočíva v zdvojnásobení konzumácie rastlinnej stravy a v znížení spotreby červeného mäsa.

Zdroj: SITA/AP
Zdroj: SITA/AP

Zlé stravovacie návyky vyvolávajú pre zdravie väčšie riziko než fajčenie, prenosné pohlavné choroby a alkohol dokopy. Experti odporúčajú v globálnom meradle do roku 2050 zvýšiť spotrebu ovocia, zeleniny, strukovín a orechov spolu o 50 percent.

Zároveň odporúčajú drasticky znížiť spotrebu červeného mäsa u osôb, ktoré ho konzumujú mnoho, ako napríklad Američania alebo Kanaďania. Znižovanie spotreby však neprichádza do úvahy u obyvateľov chudobných krajín, ktorí potrebujú zvýšiť príjem živočíšnych proteínov - medzi takéto skupiny patria napríklad deti v južnej Ázii. Ľudia zo severnej Ameriky jedia šesťkrát viac červeného mäsa ako je optimum, zatiaľ čo v krajinách južnej Ázie sa konzumuje len polovica odporučeného množstva.

Zvíťazila stredomorská strava

Univerzálnu diétu teda v podstate tvorí stredomorská strava. Ide o verziu spôsobu stravovania, ktorá sa rozšírila v Grécku v polovici minulého storočia a označuje sa za striedmu. S malými rozdielmi sa táto diéta praktikuje vo všetkých krajinách stredomoria.

Denná spotreba je na úrovni 2500 kilokalórií. Tvorí ju približne 230 gramov celozrnných obilnín, 500 gramov ovocia a zeleniny, 250 gramov mliečnych výrobkov, 14 gramov mäsa (hovädzieho, bravčového) 29 gramov kuraťa, 13 gramov vajec, 28 gramov rýb, 75 gramov strukovín, 50 gramov orechov a 31 gramov cukrov vrátane skrytého. Ako prísady sa odporúčajú rastlinné oleje, extra panenský olivový olej alebo repkový.

Viac
k Téme

Chovatelia prešli do protiútoku

Okrem zmeny stravovacích návykov a zníženia plytvania potravinami o 50 percent autori správy stanovujú ciele a limity pre využívanie pôdy, vody a potravinových zdrojov pre udržateľné hospodárenie s pôdou. Zdôrazňujú, že individuálna voľba spotrebiteľov nestačí na to, aby sa zabránilo "katastrofálnym škodám pre planétu". Vyzývajú vlády, aby podporovali zdravé stravovacie návyky a zaručovali ľuďom prístup k výživnej strave.

Zdroj: TASR/AP
Zdroj: TASR/AP

Doporučenie znížiť spotrebu mäsa sa okamžite stretlo s odporom, píše The New York Times. Skôr, než bola správa zverejnená, vydala organizácia Spojenectvo pre živočíšnu výrobu prehlásenie, v ktorom vychvaľuje prínos mäsa, mliečnych výrobkov a syrov. Uviedla, že zníženie spotreby živočíšnych proteínov môže zhoršiť podvýživu, zvýšiť plytvanie jedlom a odviesť pozornosť od vyšších priorít pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Zároveň Národná asociácia chovateľov dobytka definovala hovädzie ako dôležitú súčasť výživy a chov hovädzieho dobytka ako súčasť udržateľného hospodárstva.

Viac
k Téme