Most-Híd pripúšťa tajnú voľbu, podmienkou je dohoda koalície

Most-Híd pripúšťa tajnú voľbu, podmienkou je dohoda koalície

19.2.2019 18:16 | zdroj: TA3 SITA | zdroj foto: SITA/Branislav Bibel

Ak sa vládna koalícia dohodne na konkrétnych menách kandidátov na post ústavných sudcov, strana Most-Híd nebude trvať na verejnej voľbe. Uviedla to hovorkyňa strany Klára Debnár s tým, že v opačnom prípade poslanci opäť podporia verejné hlasovanie v Národnej rade SR.

Most-Híd pripúšťa tajnú voľbu, podmienkou je dohoda koalície
  • Zdieľať

Ak sa vládna koalícia dohodne na konkrétnych menách kandidátov na post ústavných sudcov, strana Most-Híd nebude trvať na verejnej voľbe. Uviedla to hovorkyňa strany Klára Debnár s tým, že v opačnom prípade poslanci opäť podporia verejné hlasovanie v Národnej rade SR.

Opakovaná voľba sa bude konať v parlamente na marcovej schôdzi, v prvej voľbe poslanci nedokázali zvoliť ani jedného z 37 kandidátov a to dvakrát. Ústavný súd SR od soboty 16. februára funguje v značne obmedzenom režime, keď na ňom zostali iba štyria sudcovia, funkčný je iba jeden trojčlenný senát. Na fungovanie pléna je pritom potrebných najmenej sedem sudcov. Národná rada SR má za úlohu zvoliť 18 kandidátov, z ktorých následne prezident vymenuje polovicu. Oprávnené inštitúcie a jednotlivci môžu predkladať svoje nominácie do 5. marca tohto roka.

"Ak v rámci koalície bude dohoda na menách kandidátov, nebudeme trvať na voľbe verejnej, ak dohoda nebude, naďalej ju budeme presadzovať," uviedla Debnár. Most žiadal verejnú voľbu vo februárovom hlasovaní po tom, ako sa objavili v médiách informácie o rokovaní predstaviteľov strany Mariána Kotlebu ĽSNS s koaličnou stranou Smer-SD. Smer takéto rokovania odmietol s tým, že oficiálne s Kotlebovcami nerokovali. Most chcel verejným hlasovaním predísť možným zákulisným dohodám. Pre Smer-SD je naďalej kľúčovou požiadavkou tajná voľba, ktorá je podľa nich výdobytkom demokracie a Nežnej revolúcie z novembra 1989.

V súčasnosti podľa platných pravidiel musia uchádzači splniť niekoľko zákonných požiadaviek. Okrem iných musia mať za sebou 15-ročnú prax v právnickej oblasti, najmenej 40 rokov či byť bezúhonnými. Po nomináciách príde na rad verejné vypočutie, ktoré sa zrejme bude týkať všetkých uchádzačov vrátane tých, ktorí ho absolvovali v prvom kole. Novinkou by mohlo byť ohraničenie času pre jednotlivých kandidátov. Noví sudcovia a sudkyne v prípade zvolenia budú obliekať taláre najbližších dvanásť rokov.

Viac
k Téme