Breivik opisoval masaker na ostrove Utöya ako počítačovú hru

"Niektorí z nich sú úplne paralyzovaní. Nemôžu bežať. Stoja úplne potichu. Toto nikdy neukazujú v televízii.... Bolo to veľmi zvláštne," vyhlásil Breivik bez zjavného emočného rozrušenia.
Jeho výpoveď bola bezpochyby tá najotrasnejšia, aká kedy odznela v nórskych súdnych sieňach.
Breivik upozornil prítomných, že by radšej mali opustiť súdnu sieň, lebo povie, ako to naozaj bolo. Meditovaním sa dokázal vyzbrojiť "mentálnym brnením", aby zločiny vykonal a mohol s nimi žiť. Sám sa totiž považuje za citlivého človeka.

Po odpálení nálože v komplexe vládnych budov v Osle sa z rozhlasu dozvedel, že útok sa minul účinku. Zahynul len menší počet ľudí a hlavne - hlavná výšková budova odolala. Tá mala zavaliť a zlikvidovať celú nórsku vládu. Spustil preto druhú akciu - útok na stretnutie mladých politikov na ostrove.

Príšernosti objasňoval Breivik pokojne, s prehľadom a systematicky. Pripomínalo to opis nejakej počítačovej hry, kde sa likvidujú nie živé bytosti, ale figúrky. Jeho reči chýbala akákoľvek osobná účasť na dianí, mala čisto technický charakter. Vecne opisoval krok za krokom svoju akciu, detailne si pamätal, ako a kde niekoho trafil, ako strieľal do ležiacich, no možno stále žijúcich ľudí, ako cielil na posádky lodí, ktoré ťahali z vody tých, čo sa rozhodli za každú cenu z ostrova uniknúť. Sedel chrbtom k prítomným a preto nevidel ich utrpenie. No isto počul časté náreky, na tóne jeho hlasu sa však nič nezmenilo. Operácia bola nutná a urobil by ju znova.