Prieskum: Milionári a bežní ľudia vidia väčšinu problémov Slovenska rovnako

Prieskum: Milionári a bežní ľudia vidia väčšinu problémov Slovenska rovnako

24.1.2019 13:11 | PR | zdroj foto: SITA/Jozef Jakubčo

Starší milionári sú v porovnaní s tými mladšími a s bežnou populáciou kritickejší k fungovaniu štátu. Na väčšine spoločenských hrozieb sa však bohatí ľudia s tými menej majetnými zhodujú. Milionári a bežní ľudia sa rozchádzajú v pohľade na rast cien nehnuteľností a sociálne balíčky vlády. Ukázal to prieskum J&T Banky Wealth Report.

Prieskum: Milionári a bežní ľudia vidia väčšinu problémov Slovenska rovnako
  • Zdieľať

Starší milionári sú v porovnaní s tými mladšími a s bežnou populáciou kritickejší k fungovaniu štátu. Na väčšine spoločenských hrozieb sa však bohatí ľudia s tými menej majetnými zhodujú. Milionári a bežní ľudia sa rozchádzajú v pohľade na rast cien nehnuteľností a sociálne balíčky vlády. Ukázal to prieskum J&T Banky Wealth Report.

Slovenskí milionári, ako aj bežní Slováci, sa zhodnú na tom, že medzi najväčšie spoločenské hrozby patria korupcia, klientelizmus, rodinkárstvo či ťažká vymáhateľnosť práva. Obe skupiny trápia aj byrokracia a nízka efektivita verejných inštitúcií, ako aj vysoké daňovo - odvodové zaťaženie. Negatívne vnímajú aj ďalšie problémy ako nejasná hospodárska stratégia štátu, slabá úrovne školstva, nízke výdavky na vedu a výskum alebo nízka úroveň finančnej gramotnosti. Prekážajú viac ako 80 percentám, v niektorých prípadoch dokonca viac ako 90 percentám opýtaných.

Tieto problémy sa totiž negatívne dotýkajú všetkých bez ohľadu na výšku príjmu a bohatstva. Každý Slovák viac či menej pocítil ich trpkosť v bežnom živote a preto volá po náprave. „Navyše aj medzinárodné prieskumy, ako napríklad Report globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra, už niekoľko rokov ukazujú, že Slovensko najviac tlačí päta pri podnikaní v mnohých z horeuvedených oblastí na čele s korupciou, byrokraciou, daňovou legislatívou či reguláciou trhu práce. A štatistiky OECD či eurostatu hovoria, že čo sa týka podielu výdavkov na vedu a výskum v pomere k HDP, patríme na chvost vyspelých krajín,“ tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Starší sú viac kritickí

Zaujímavosťou však je, že starší milionári nad 50 rokov vnímajú všetky tieto spomenuté problémy ako viac závažné v porovnaní s tým, ako to vidia mladší bohatí aj bežná populácia.

Avšak len tesná nadpolovičná väčšina milionárov, a z nich najmä tí starší, vnímajú ako problém aj rast cien nehnuteľností. Pri bežnej populácii ho označilo za problém až osem z desiatich opýtaných. „Ide o prirodzený výsledok, keďže bohatých rast cien nehnuteľností až tak nebolí a môžu si ich dovoliť kúpiť aj za drahšie ceny. Navyše mnohí do nich investovali a z rastu ich hodnoty profitujú,“ vysvetľuje Pánis.

Väčšinová populácia (77 percent) vníma v porovnaní s milionármi (65 percent) kritickejšie aj aktuálnu politickú situáciu na Slovensku. Len šesť z desiatich milionárov do 50 rokov ju označilo za veľkú hrozbu, voči politickému vedeniu krajiny sú teda tolerantnejší. „Možným vysvetlením je, že väčšina bohatých sú podnikatelia či manažéri, ktorým sa v súčasne priaznivej ekonomickej situácii darí a dosahujú robustný rast biznisu napriek všeobecnému nesúhlasu a kritike podnikateľského prostredia a hospodárskej politiky,“ ozrejmil Pánis.

Milionári sú viac hákliví na populizmus

Rast popularity populistických strán v Európe vníma ako problém len 59 percent populácie, ale až 75 percent milionárov, pričom za väčší problém to považujú starší milionári. „Bežná populácia má prakticky všade na Západe tendenciu prikláňať sa k populistickým stranám a ich skratkovitým riešeniam problémov, ktoré situácia nakoniec ešte zhoršia. Je to dôsledkom toho, že takzvané štandardné strany ich niekoľkokrát sklamali a nesplnili to, čo sľúbili. Navyše pri stagnácii, ba až poklese životnej úrovne či roztváraniu sa nožníc medzi bohatými a chudobnými. Z tohto uhľa pohľadu neprekvapí, že bežná populácia vníma ako viac závažnú hrozbu nekritické vnímanie Západu a Európskej únie (57 percent opýtaných) ako milionári (44 percent),“ hovorí Pánis.

Obrovský rozdiel je pri pohľade na sociálne balíčky vlády. Za škodlivé ich považuje až 68 percent majetných ľudí a v rámci nich až 81 percent starších milionárov. Naproti tomu ich za škodlivé považuje len 46 percent bežnej populácie. „Pre priemerného Slováka predstavujú väčšiu pridanú hodnotu ako pre milionára, ktorý si ich na mikroekonomickej báze ani nevšimne alebo na ne nemá nárok. Na druhej strane, milionár je viac ekonomicky sčítaný a uvedomuje si, že takéto rozdávanie verejných zdrojov predstavuje záťaž pre verejné financie, ktoré budú musieť niesť nasledujúce generácie,“ uzatvára Pánis.