Predstavili gigantický urýchľovač budúcnosti. Vedci netušia, čo objavia

Predstavili gigantický urýchľovač budúcnosti. Vedci netušia, čo objavia

20.1.2019 09:54 | zdroj: TA3 ČTK | zdroj foto: CERN

Neuveriteľných 100 kilometrov má byť priemer nového urýchľovača častíc, ktorý by mal rozlúsknuť najväčšie tajomstvá hmoty a vesmíru. Nástupca v súčasnosti najväčšieho takéhoto zariadenia hlboko pod Švajčiarskom by mal stáť miliardy dolárov.

Predstavili gigantický urýchľovač budúcnosti. Vedci netušia, čo objavia
  • Zdieľať

Neuveriteľných 100 kilometrov má byť priemer nového urýchľovača častíc, ktorý by mal rozlúsknuť najväčšie tajomstvá hmoty a vesmíru. Nástupca v súčasnosti najväčšieho takéhoto zariadenia hlboko pod Švajčiarskom by mal stáť miliardy dolárov.

Prekoná najväčšie zariadenie na svete

Európske laboratórium jadrového výskumu predstavilo víziu časticového urýchľovača novej generácie. Má byť umiestnený v kruhovom tuneli s obvodom sto kilometrov. Nový urýchľovač má byť omnoho väčší a výkonnejší než Veľký hadrónový urýchľovač, ktorý je najväčším zariadením svojho druhu na svete a mal by odhaliť ďalšie tajomstvá hmoty a vesmíru. Svoju činnosť by mohol začať v roku 2040, oznámili to zástupcovia CERN.

Veľký hadrónový urýchľovač tvorí kruhový tunel s dĺžkou 27 kilometrov v hĺbke 50 až 150 metrov pod zemou. Nachádza sa na území medzi pohorím Jura vo Francúzsku a Ženevským jazerom vo Švajčiarsku. Umožňuje uskutočniť zrážky častíc s rekordnou silou 17 teraelektronvoltov.

Predstavitelia CERN dúfajú, že 22 členských štátov laboratória počas najbližších rokov rozhodnú o projekte, ktorý má začať vybudovaním zrážača elektrónov a pozitrónov za zhruba deväť miliárd eur.

Tajomný Higgsov bozón

V druhej fáze by mal budúci kruhový zrážač častíc v tom istom tuneli zahŕňať aj "supravodivý protónový stroj" za približne 15 miliárd eur. Prevádzku by mal odštartovať v roku 2050. V poslednej fáze by mal vzniknúť nový prstencový protónový urýchľovač, ktorý umožní vyvinúť silu až 100 teraelektronvoltov.

CERN pripustil, že nie je možné presne povedať, aké prínosy by mohlo mať pre svet nové zariadenie. Zdôraznil však, že objav elektrónu v roku 1897 viedol k vzniku elektronického priemyslu, ktorý momentálne do svetovej ekonomiky prispieva ročne tromi biliónmi dolárov.

Hlavným poslaním LHC bolo potvrdiť existenciu Higgsovho bozónu. Ide o súčasť takzvaného štandardného modelu časticovej fyziky, ktorá hrá podľa mnohých vedcov kľúčovú úlohu vo vysvetlení pôvodu hmotnosti ostatných elementárnych častíc.

Viac
k Téme