Rumunsko má miesto v strede Európy. Lídri mu vyjadrili dôveru

Rumunsko má miesto v strede Európy. Lídri mu vyjadrili dôveru

11.1.2019 07:44 | zdroj: TA3 TASR | zdroj foto: SITA/AP

Slávnostné otvorenie historicky prvého rumunského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa konalo v Bukurešti v sídle Rumunskej filharmónie a na ktorom vystúpili najvyšší lídri EÚ, sa nieslo v znamení potreby ochraňovať základné hodnoty, na ktorých je vystavaná súčasná Európa.

Rumunsko má miesto v strede Európy. Lídri mu vyjadrili dôveru

Článok bol aktualizovaný:

  • Zdieľať

Slávnostné otvorenie historicky prvého rumunského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa konalo v Bukurešti v sídle Rumunskej filharmónie a na ktorom vystúpili najvyšší lídri EÚ, sa nieslo v znamení potreby ochraňovať základné hodnoty, na ktorých je vystavaná súčasná Európa.

Vložiť video

Dancilaová: Rumuni si zaslúžia rešpekt

Na ceremoniáli, ktorý spestrilo hudobné vystúpenie Európskeho orchestra špeciálne vytvoreného hudobníkmi zo všetkých členských krajín EÚ, s prejavmi vystúpili predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani, predseda Európskej rady Donald Tusk a tiež rumunský prezident Klaus Iohannis, rumunská premiérka Viorica Dancilaová, šéf rumunského Senátu Calin Popescu-Tariceanu a podpredseda Poslaneckej snemovne Florin Iordache.

Iohannis pripomenul, že Rumunsko po dvanástich rokoch od vstupu do Únie dokazuje, že vie zvládnuť "vedúcu úlohu na európskej úrovni". Spresnil, že hlavným cieľom predsedníctva je posilniť Európu, aby bola súdržnejšia, jednotnejšia a silnejšia, lebo EÚ je stále úspešný, výkonný a životaschopný projekt, čoho dôkazom je aj viac ako 60 rokov mieru v priestore Únie.

Premiérka Dancilaová zdôraznila, že Rumunsko sa "dôstojne" zhostí svojho mandátu v Rade EÚ, a upozornila, že Rumuni si zaslúžia v Európe rovnaký rešpekt, práva a výhody ako občania všetkých ostatných krajín. Podľa jej slov Bukurešť nechce minimalizovať význam výziev, ktoré stoja pred predsedníctvom, a bude na ne reagovať odhodlane.

Tajani hovoril o Schengene

Tajani si vyslúžil potlesk publika za výzvu členským štátom EÚ, aby prestali blokovať vstup Rumunska do schengenského priestoru, kam podľa jeho slov táto krajina dávno patrí. Zdôraznil, že vstup Rumunska a Bulharska do Schengenu bude prospešný pre všetky európske krajiny, a vyjadril nádej, že k tomu dôjde ešte počas rumunského predsedníctva.

Podobné slová mal aj Juncker, ktorý uviedol, že "Rumunsko má svoje miesto v strede Európskej únie" a prirodzené miesto Rumunska je aj v centre schengenského priestoru. Šéf eurokomisie, ktorý mal začiatkom roka kritické vyjadrenia na adresu pripravenosti krajiny zhostiť sa tejto úlohy, vo svojom prejave hovoril aj o výzvach právneho štátu. "Európska únia sa skladá z kompromisov, ale keď príde na podporu právneho štátu a boj proti korupcii, nie je možný kompromis," podotkol. Možno to vnímať ako odkaz súčasnej ľavicovo-centristickej vláde v Bukurešti, ktorá sa snaží úpravou zákonov zmierniť boj proti korupcii.

Najväčší potlesk patril Tuskovi

Najväčší potlesk však patril Tuskovi, ktorý všetkých prekvapil, keď celý svoj príhovor povedal v rumunčine a počas vystúpenia citoval rumunských filozofov, spisovateľov a básnikov. Zdôraznil, že je presvedčený o tom, že Rumunsko urobí všetko pre to, aby bránilo záujmy Európy počas svojho funkčného obdobia na čele EÚ, a že vláda v Bukurešti bude klásť dôraz na rešpektovanie pravidiel.

"V našom rýchlo sa rozvíjajúcom svete, v ktorom nás budúcnosť každodenne prekvapuje, dodržiavanie pravidiel a pripútanosť k princípom bude zohrávať zásadnú úlohu," upozornil Tusk. Dodal, že výzvy budú vždy existovať, a preto sa ne treba pozerať ako rumunský spisovateľ Andrei Plešu: "Všetky prekážky sa nám zdajú ako steny. Riešením je ich považovať za zrkadlá alebo okná," uviedol Tusk.

Európe venovali netradičný dar

Rumunské predsedníctvo v Rade EÚ venuje zvyšku Európy netradičný dar. Uviedli to organizátori slávnostného otvorenia rumunského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa konalo v Bukurešti v paláci Athenaeum, sídle Rumunskej filharmónie. Tým darom bude vznik Európskeho orchestra.

Slávnostný ceremoniál spestrilo hudobné vystúpenie orchestra, ktorý bol kvôli tejto príležitosti špeciálne vytvorený z popredných hudobníkov zo všetkých členských krajín EÚ a ktorý viedol rumunský dirigent Ion Marin. Organizátori podujatia ho nazvali Európsky orchester a pripomenuli, že ide o prvú takúto zostavu v histórii EÚ. Orchester zahral dve hudobné skladby, Ódu na radosť od Ludwiga van Beethovena, ktorej predchádzala Rapsódia č.1, opus 11 od najznámejšieho rumunského hudobného skladateľa Georgea Enesca. Po odznení hudobnej zložky, ktorá sa stretla s veľkou priazňou publika, organizátori uviedli, že rumunská vláda práve schválila legislatívny akt, ktorým finančne podporí vznik stáleho Európskeho orchestra. Zámerom je, aby takéto hudobné teleso reprezentovalo európsku hudbu a kultúru vo vnútri EÚ a aj za jej hranicami, v celom svete.

Projekt, ktorý spája

Za Slovensko boli do zostavy pozvaní traja huslisti zo Slovenskej filharmónie: prvý koncertný majster Jarolím Emmanuel Ružička, druhý koncertný majster Jozef Horváth a Július Horváth. "Ide o ideovo úžasný projekt, spájanie národov a národností," uviedol Ružička. Skonštatoval, že dobrý pocit z tohto projektu mali samotní hudobníci. Podľa jeho slov aj z reakcií publika v sále, ktoré tvorili politici, diplomati, kultúrni činitelia a novinári zo všetkých európskych krajín, bolo cítiť, že koncert prijali s nadšením.

Hudobníci mali k dispozícii dva dni na prípravu, v tretí deň bola generálka a samotný slávnostný koncert. Jozef Horváth priznal, že vôbec nepoznal skladbu rumunského skladateľa, ale ako všetci ostatní profesionáli a "najvýnimočnejší" členovia národných orchestrov to zahral "na výbornú".

Slovenskí filharmonici oceňujú nápad rumunskej vlády vytvoriť stále hudobné teleso na celoeurópskej úrovni. "Je to pozitívne. Nielen pre hudobníkov, ktorí môžu spoznávať iné štýly a nových kolegov z druhých špičkových orchestrov a vytvárať niečo zaujímavé, ale aj ako možnosť odovzdávať to ďalej, či už v rámci Únie, alebo aj za jej hranicami," opísal situáciu Ružička. Dodal, že takýto súbor by sa mohol zamerať na prezentáciu najväčších európskych hudobných diel všade po svete.

Zdroj: SITA/AP
Zdroj: SITA/AP

Chcú Európu, nie diktatúru

Vyše 800 ľudí sa zhromaždilo v centre Bukurešti na proteste pod názvom "Chceme Európu, nie diktatúru". Protest, ktorý sa konal paralelne so slávnostným otvorením rumunského predsedníctva v Rade Európskej únie, sa zaobišiel bez incidentov. Informáciu potvrdil Marian Raduna z občianskej organizácie Odpor, ktorá je súčasťou širšieho protestného hnutia Rezist (Vytrvám), kriticky naladeného voči krokom súčasnej ľavicovo-centristickej vlády, ktorá sa pokúša legislatívne "zjemniť" protikorupčné zákony.

Raduna spresnil, že demonštranti, ktorých cez sociálne siete zvolali občianske organizácie Odpor, Korupcia zabíja, Iniciatíva Rumunsko a Declic, prišli do blízkosti paláca Athenaeum, kde sa konal slávnostný koncert, s rumunskými a európskymi vlajkami. Kričali slogany zamerané proti vláde a v prospech Európskej únie a mávali transparentmi s nápismi "Sme s vami, Európa""Rumunsko bez omilostenia", čo bol odkaz na snahy vládnucej strany omilostiť popredných politikov obvinených z korupcie.

Protestovali počas ceremoniálu

Cieľom protestného podujatia bolo podporiť proeurópsku cestu Rumunska a ukázať podporu občanov pre právny štát a nezávislé súdnictvo, ktoré súčasná vládna koalícia "sústavne podkopáva". Raduna v tejto súvislosti spresnil, že decembrový prieskum verejnej mienky ukázal, že až 91 percent Rumunov podporuje proeurópske smerovanie krajiny a rovnaký názor má aj 87 percent opýtaných voličov Strany sociálnej demokracie, ktorej líder Liviu Dragnea stojí za iniciatívami na oslabenie protikorupčných opatrení.

Protest bol zámerne načasovaný na dobu, keď v sídle Rumunskej filharmónie vystúpili predstavitelia EÚ a Rumunska. Na proteste podľa agentúry Agerpres nechýbal ani bývalý premiér a bývalý rumunský eurokomisár Dacian Ciološ, ktorý kritizoval skutočnosť, že na otváracom ceremoniáli chýbal Dragnea, ktorý je šéfom parlamentu. Ten na slávnostný ceremoniál na miesto seba poslal podpredsedu Poslaneckej snemovne Florina Iordacheho.

Viac
k Téme