Vo veku 84 rokov zomrel filmový a televízny režisér Vido Horňák

Vo veku 84 rokov zomrel filmový a televízny režisér Vido Horňák

30.12.2018 12:48 | zdroj: TA3 TASR | zdroj foto: SITA/Jozef Jakubčo (ilu foto)

Vo veku 84 rokov zomrel v Bratislave televízny a filmový režisér Vido Horňák. Novinári a filmári z okruhu Horňákových priateľov informujú o jeho úmrtí prostredníctvom sociálnej siete.

Vo veku 84 rokov zomrel filmový a televízny režisér Vido Horňák
  • Zdieľať

Vo veku 84 rokov zomrel v Bratislave televízny a filmový režisér Vido Horňák. Novinári a filmári z okruhu Horňákových priateľov informujú o jeho úmrtí prostredníctvom sociálnej siete.

Asistent réžie pri 1. televíznom filme

Na smutnú správu reaguje aj RTVS. "Výraznú osobnosť Vida Horňáka si pripomenieme v nedeľu o 20.10 h na Dvojke v dokumente Portrét - Vido Horňák," informovala hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková. Miroslav Horňák sa narodil 3. apríla 1934 v Novom Meste nad Váhom. Krstné meno Vido, ktoré používal, si vybral po svojom starom otcovi. Od detstva sa zaujímal o literatúru, čo neskôr komentoval slovami: "Keď som sa dostal k svetovej literatúre, k tým drámam, románom, hlavne od tých 30. rokov povedzme, k európskej a americkej, tak som vedel, kde je bolesť, kde ľudská hlúposť, kde naivita a falošné zjednodušovanie."

V rokoch 1954-57 študoval odbor filmovej scenáristiky a dramaturgie na pražskej Filmovej akadémii múzických umení, kde sa stretol s režisérmi Ivanom Passerom, Milošom Formanom, alebo so spisovateľom Milanom Kunderom. Štúdium však nedokončil pre politické nezhody s pedagógmi. Po vojenskej službe nastúpil ako asistent réžie Československej televízie v Bratislave a od roku 1961 sa stal režisérom Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa prejavil ako citlivý tlmočník dramatizácie literárnych predlôh.

Začínal ako asistent réžie pri prvom slovenskom televíznom filme Smrť sa volá Engelchen (1960). Príbeh z obdobia 2. svetovej vojny podľa literárnej predlohy spisovateľa Ladislava Mňačka nakrútil režisér Ivan Balaďa. Od roku 1961 už nakrúcal ako režisér vlastné filmy, takmer výhradne sa venoval televíznej tvorbe.

Viac
k Téme

Pôsobil aj ako predseda poroty

Medzi jeho prvotiny patrí film O dvoch bratoch nakrútený podľa prózy Petra Jilemnického. Nasledovali snímky V páse zlomená (1966), Román o base (1968), alebo známy film S Rozárkou (1970) nakrútený podľa rovnomennej prózy Vincenta Šikulu. V hlavnej úlohe sa tu objavila vtedy len 21-ročná česká herečka Eliška Balzerová, v tom čase ešte s dievčenským priezviskom Havránková. Ďalej sa Vido Horňák ako režisér podpísal pod filmy Zojka a Valéria (1971), Čierne ovce (1973). Jeho dielom je aj známa a divácky úspešná trojdielna televízna inscenácia Buddenbrookovci (1974) podľa románu Thomasa Manna.

Televíznymi adaptáciami ruských klasických diel bola Piková dáma (1974) podľa Alexandra S. Puškina, a tiež televízne spracovanie romantickej drámy Michaila J. Lermontova Čudný človek (1975). Nasledovali filmy Zenovo vedomie (1976), opäť trojdielna inscenácie Sesternica Beta (1979) podľa románu Honoré de Balzaca. V roku 1989 nakrútil Vido Horňák dvojdielny film Staroružová dráma a detektívku Húkanie sovy. Jeho posledným hraným filmom bola snímka Európa, moja láska (1992).

Po roku 1990 nakrúcal filozofické dokumentárne filmy o stave spoločnosti Quo Vadis 20. storočie (1990), Stálo za to obetovať človeka? (1998) a Dejiny bezcharakternosti (2002). Vido Horňák pôsobil aj ako predseda poroty slovenskej filmovej ceny Igric obnovenej v roku 1993.

Viac
k Téme