Prečo vlastne fajčíme? Čelíme pirátskemu útoku na mozog

Prečo vlastne fajčíme? Čelíme pirátskemu útoku na mozog

9.12.2018 10:04 | zdroj: TA3 ČTK | zdroj foto: ČTK

Naša doba je plná paradoxov. Viac než kedykoľvek predtým sa obávame, že budeme vystavení pôsobeniu látok ako sú pesticídy, zároveň banalizujeme vplyv látok, ktorých škodlivý vplyv poznáme už desiatky rokov. To je prípad alkoholu, ale aj tabaku. Prečo konzumujeme, vedome a masívne, smrteľný produkt?

Prečo vlastne fajčíme? Čelíme pirátskemu útoku na mozog
  • Zdieľať

Naša doba je plná paradoxov. Viac než kedykoľvek predtým sa obávame, že budeme vystavení pôsobeniu látok ako sú pesticídy, zároveň banalizujeme vplyv látok, ktorých škodlivý vplyv poznáme už desiatky rokov. To je prípad alkoholu, ale aj tabaku. Prečo konzumujeme, vedome a masívne, smrteľný produkt?

Medzi dvoma cigaretami

Odpoveď na túto otázku tkvie v jednom slove: nikotín. Táto látka je schopná aktivizovať centrum odmeny. "Väčšina stavovcov má vo svojom centrálnom nervovom systéme mechanizmus, ktorý odhaľuje a zhodnocuje správanie, ktoré zvyšuje šance na prežitie. Drogy ako je nikotín, dokážu zmiasť mozog tým, že pirátsky zaútočia na tento systém odmeny," vysvetľuje profesor Henri-Jean Aubin v denníku Le Figaro.

Niektorí ľudia, ktorí sú znevýhodnení svojimi génmi, sú náchylnejší než iní. "Musia konzumovať viac nikotínu, aby dokázali aktivovať svoj systém odmeny, a znovu nikotínu prepadajú aj po tom, čo ho nejaký čas nekonzumovali," uvádza Uwe Maskos z Pasteurovho inštitútu. "Medzi dvomi cigaretami majú fajčiari zníženú náladu aj kognitívne funkcie. Vždy, keď si zapália, uľaví sa im a tento deficit zmizne," uvádza profesor Aubin.

Nikotín nepomáha zvládať stres

Keď sa nikotín zmocní systému odmien, zmení zásadne aj správanie fajčiarov. "Hovoríme teda o závislosti, ktorá je zároveň procesom narúšania rozhodovania, čo sprevádza automatické správanie a strata kontroly," hovorí Philippe Faure, neurofyziológ a riaditeľ výskumu v Štátnom ústredí vedeckého výskumu vo Francúzsku. "Vždy, keď fajčíte, aktivuje nikotín systém odmeny. Opakovanie týchto aktivácií vedie k závislosti," dodáva.

Zdroj: SITA/AP
Zdroj: SITA/AP

Keď vznikne závislosť, sprevádza ju pocit chronického nedostatku. Zatiaľ čo fajčiari si myslia, že im cigarety pomáhajú zvládať stres, v skutočnosti zhoršujú kvalitu ich psychického života. Tabak zvyšuje riziko vzniku depresií a znižuje šancu na ich zvládnutie.

Ľudia veľmi dobre vedia, že fajčenie nie je dobré. Keď na cigaretu dostanú chuť, úsilie, ktoré musia vynaložiť na ovládnutie tohto impulzu, je veľmi veľké. Psychická pohoda sa vracia do normálu po tom, ako človek skončí s fajčením, veľmi pomaly. To zároveň fajčiarov odrádza od zhasnutia poslednej cigarety.

Viac
k Téme

Kľúčom je dobrá motivácia

Prekážkou k tomu, aby človek prestal fajčiť, sú aj reálne obavy. Strach zo zvýšenia hmotnosti, z neschopnosti ovládať stres a z toho, že ešte nevedia, ako sa správať v situáciách, keď je zvyk fajčiť hlboko zakorenený.

Kľúčom k tomu, aby človek prestal fajčiť, je motivácia. "Človek musí byť schopný oceniť význam toho, že prestane fajčiť. Musí analyzovať, čo mu to prinesie a čo vezme. Je potrebné veriť vo svoju vlastnú schopnosť zmeniť správanie," uvádza profesor Aubin.

Motivácia môže byť posilnená aj tým, že si fajčiari vymieňajú skúsenosti na sociálnych sieťach. Ak to nestačí, sú ďalšie spôsoby. Terapia, náhradná nikotínová liečba, lieky proti abstinenčným príznakom, elektronické cigarety. "Predovšetkým musíme fajčiarovi opakovať, čo získa tým, že prestane fajčiť. Že sa mu po niekoľkých týždňoch výrazne zlepší psychický stav a že tým prospeje svojmu srdcu a pľúcam," zdôrazňuje profesor Aubin.

Viac
k Téme