V komplexnej starostlivosti o seniorov je na tom Slovensko horšie než balkánske krajiny!

V komplexnej starostlivosti o seniorov je na tom Slovensko horšie než balkánske krajiny!

20.11.2018 09:55 | PR | zdroj foto: PR

Všetci si určite veľmi dobre uvedomujeme, že jedným z najväčších dlhov našej spoločnosti je ten, ktorý máme voči najstaršej generácii. Ak chceme zistiť, kde máme rezervy a chceme ich aj odstrániť, možno by sme sa mohli pozrieť do krajín, kde je sociálna politika na vyššej úrovni aj preto, že majú fungujúci systém starostlivosti o seniorov. A určite by nezaškodilo osvedčenými príkladmi zo zahraničia sa dať aj inšpirovať a preniesť ich na Slovensko.

V komplexnej starostlivosti o seniorov je na tom Slovensko horšie než balkánske krajiny!
  • Zdieľať

Všetci si určite veľmi dobre uvedomujeme, že jedným z najväčších dlhov našej spoločnosti je ten, ktorý máme voči najstaršej generácii. Ak chceme zistiť, kde máme rezervy a chceme ich aj odstrániť, možno by sme sa mohli pozrieť do krajín, kde je sociálna politika na vyššej úrovni aj preto, že majú fungujúci systém starostlivosti o seniorov. A určite by nezaškodilo osvedčenými príkladmi zo zahraničia sa dať aj inšpirovať a preniesť ich na Slovensko.

Na otázku, či by mala byť u nás starostlivosť o seniorov jedným z pilierov sociálnej politiky štátu, základnou povinnosťou žúp, najvyššou prioritou samospráv či súkromnou záležitosťou rodín, ktoré by sa mali postarať o svojich blízkych aj v časoch, keď to už sami nedokážu, nie je vôbec jednoduchá odpoveď. V praxi je to akási nekonzistentná zmes všetkého spomínaného, do značnej miery ovplyvnená nielen vekom či aktuálnym zdravotným stavom, ale aj ekonomickou situáciou osoby, ktorá si vyžaduje, respektíve je odkázaná na sociálnu starostlivosť. To, že domovov pre seniorov, denných stacionárov, penziónov, ale najmä celkových kapacít, teda voľných miest, je v štátnom, regionálnom, komunálnom i privátnom sektore stále žalostne málo, asi nemá význam donekonečna opakovať.

Dôkazom sú niekoľkomesačné či dokonca až ročné čakacie lehoty na umiestnenie seniora do vyhovujúceho zariadenia. V ideálnom prípade to znamená, že starší človek sa nemusí sťahovať niekam na perifériu, ale zostane bývať v meste, ktoré pozná a cíti sa tam doma. Teda má v ňom zázemie a to aj v podobe príbuzných či priateľov, ktorí ho môžu navštevovať či stretávať sa s ním čo najčastejšie bez toho, že by museli ďaleko cestovať. Viacero seniorov bez okolkov priznáva, že pri rozmýšľaní o svojej budúcnosti sa oveľa viac než prípadného zhoršenia zdravotného stavu obávajú toho, že budú na staré kolená osamelí a izolovaní od spoločnosti. Z tohto hľadiska sú pre nich ideálne také zariadenia pre seniorov, kde síce žijú v jednom dome, areáli či inom spoločnom priestore so svojimi rovesníkmi, s ktorými môžu v prípade potreby tráviť voľný čas, ale zároveň majú zabezpečené aj nevyhnutné súkromie.

Vo svete je v oblasti dlhodobej starostlivosti o seniorov trend jasný a nazýva sa nezávislé bývanie. Ako najvhodnejší model komplexného uspokojenia potrieb seniorov sa osvedčilo v Beneluxe, ale aj v USA či v Izraeli a práve viaceré zahraničné príklady by mohli byť dobrou inšpiráciou pre riešenie tejto problematiky i v našom hlavnom meste. Už niekoľko rokov sa hovorí o tom, že práve v Bratislave by malo byť postavené zariadenie tohto typu s názvom VITALIS, ktoré by poskytovalo seniorom nielen ubytovanie, potrebnú opateru či zdravotnú starostlivosť, ale aj možnosť aktívneho spoločenského života. Dokonca je pri nezávislom bývaní pomerne bežné, že berie ohľad aj na individuálne potreby jednotlivca a prispôsobuje sa životnému štýlu klientov.

Medzi najväčšie výhody nezávislého bývania patrí to, že pod jednou strechou sú tu seniorom poskytované zdravotnícke aj asistenčné služby, ktoré vzhľadom na svoj pokročilý vek čoraz viac potrebujú. A nielenže žijú v komunite rovesníkov, ale majú vytvorené podmienky na aktívny spoločenský život aj na dôchodku. To znamená napríklad účasť na rôznych kultúrnych akciách či iných formách trávenia voľného času. Nehovoriac o tom, že zabezpečené majú aj stravovanie, upratovanie či prepravu, čo značí, že budú prakticky bez starostí. V takto vybavenom zariadení sa môžu seniori po nevyhnutnej adaptácii cítiť možno aj lepšie ako doma.

Buďme však trošku konkrétnejší. Garantkou projektu zariadenia Vitalis u nás má byť doktorka Pnina Keren s viac než 30-ročnou praxou a so skúsenosťami v oblasti starostlivosti o seniorov, ktoré by chcela uplatniť aj na Slovensku. Vďaka svojmu vzdelaniu, zanietenosti, kvalifikovanosti a neustálej odbornej činnosti sa vypracovala na jednu z popredných a medzinárodne uznávaných odborníčok. Počas svojej kariéry vyučovala a viedla národný kurz geriatrického ošetrovateľstva, organizovaný ministerstvom zdravotníctva, v rokoch 2001 až 2006 otvorila a riadila Alzheimer Centre v RamatGane. Centrum pozostávalo z troch oddelení a poskytovalo zdravotnú starostlivosť stovke pacientov. Viac než desať rokov pôsobila ako výkonná generálna manažérka rezidenčného centra pre seniorov Palace Tel Aviv, ktoré je najexkluzívnejším zariadením tohto typu v Izraeli. Nachádzalo sa v ňom 231 bytov pre 255 obyvateľov a pani Keren bola zodpovedná za ošetrovateľský domov a rehabilitačné centrum pre 136 pacientov. Palace Tel Aviv patrí do skupiny Palace Group so sídlom v americkom Miami a jeho centrá sú považované za miesta s najvyšším štandardom. Päťnásobná držiteľka titulu manažérka roka v súčasnosti pôsobí ako konzultantka a školiteľka pre vedúcich pracovníkov nezávislých rezidenčných centier pre seniorov.

Aj zariadenie pre seniorov VITALIS, ktorého výstavba je plánovaná v našom hlavnom meste, má ambíciu zaradiť sa k podobným centrám, aké existujú vo svete. Nie je hanbou priznať, že by išlo o kópiu modelu niektorého zo zahraničných zariadení, ktoré boli vybudované a úspešne fungujú v mnohých vyspelých krajinách. Pochopiteľne, že nebude vyzerať ako luxusný päťhviezdičkový hotel, ale na slovenské pomery pôjde o moderné zariadenie s vybavenosťou na úrovni. Klienti si v ňom skrátka nájdu všetko, čo k dôstojnému životu v pokročilom veku potrebujú.

Mimochodom, vedeli ste, že pred pár mesiacmi sa zostavovalo poradie štátov, ktoré majú najlepšie zvládnuté financovanie starostlivosti o budúcich seniorov? Na jeho čele sú Holandsko, Dánsko a Nórsko, kým Slovensko je v tomto smere na tom horšie ako niektoré krajiny na Balkáne či Pobaltí. Umiestnili sme sa totiž až na 31. mieste zo štyridsiatich deviatich krajín. Pred nami sú Chorváti, Bulhari aj Česi a my sme predbehli akurát Poliakov, ktorí obsadili 33. priečku. Poradie na základe Indexu primeranosti dôchodkového príjmu zostavila poisťovňa Allianz a kľúčovým meradlom indexu bola vyspelosť jednotlivých pilierov dôchodkového systému a prognóza ich vývoja, ale do kritérií bola zahrnutá aj predpokladaná výška potrebných výdavkov na zdravotnú starostlivosť v starobe a ďalšie pre seniorov nenahraditeľné služby.

Spomínané zariadenie VITALIS by mohlo byť prvým krokom, aby sme sa aspoň trochu priblížili v úrovni služieb pre seniorov k vyspelým krajinám, ako sú USA alebo Izrael. Priemerný vek dožitia Slovákov sa v roku 2015 síce zvýšil na 76,7 roka, ale stále je to o štyri roky menej ako priemer v ostatných štátoch EÚ, ktorým dominuje Španielsko a Taliansko s priemerom nad 83 rokov. Je nepochybné, že na dĺžku života má priamy vplyv nielen zdravotný stav obyvateľstva, ale aj kvalita starostlivosti o ľudí v pokročilom veku. A tú možno zabezpečiť jedine v zariadení, ktoré bude doslova príkladom poskytovania komplexnej starostlivosti pre seniorov pre celé Slovensko. Projekt VITALIS má presne tieto ambície a treba len dúfať, že budú naplnené a dôjde k dohode medzi súkromným investorom a orgánmi miestnej samosprávy, aby sa mohlo konečne prejsť od plánov k činom, čo by v tomto prípade znamenalo začatie výstavby spomínaného zariadenia pre seniorov.

Roman Slušný, publicista