Môžeme veriť spomienkam? Objavili, ako nás klame mozog

Môžeme veriť spomienkam? Objavili, ako nás klame mozog

27.10.2018 20:17 | zdroj: TA3 ČTK | zdroj foto: ČTK

O svojich spomienkach väčšinou nepochybujeme, pamäť však nie je vždy stopercentne dôveryhodná. Vedci dokázali, že mnohí z nás sú presvedčení, že si spomínajú na svoje najranejšie detstvo, v tom veku však ešte mozog nemá rozvinuté štruktúry potrebné pre tento účel.

Môžeme veriť spomienkam? Objavili, ako nás klame mozog
  • Zdieľať

O svojich spomienkach väčšinou nepochybujeme, pamäť však nie je vždy stopercentne dôveryhodná. Vedci dokázali, že mnohí z nás sú presvedčení, že si spomínajú na svoje najranejšie detstvo, v tom veku však ešte mozog nemá rozvinuté štruktúry potrebné pre tento účel.

Výsledky vedcov prekvapili

Vedci z londýnskej univerzity pod vedením Martina Conwaya boli prekvapení výsledkami svojho výskumu o pamäti. Zistili, že takmer 40 percent zo 6000 sledovaných dospelých ľudí je presvedčených, že si spomínajú na udalosti z obdobia, keď mali dva roky. Podľa vedcov sa však udalosti v pamäti ukladajú až od veku troch rokov. O výskume informoval taliansky denník Corriere della Sera.

"Najmenej 2478 osôb datovalo svoje prvé spomienky do veku dvoch rokov alebo dokonca ešte skôr," uviedli autori štúdie. "Okrem toho, až 893 ľudí tvrdilo, že si spomínajú na to, čo sa stalo, keď mali jeden rok alebo menej. Označili sme to ako prvé nepravdepodobné spomienky," dodali vedci.

Imaginárna pamäť

Podľa vedcov existuje niekoľko hypotéz, prečo sa ľudia domnievajú, že si pamätajú udalosti z takého raného veku. Po prvé, ide skutočne o ich spomienky, ale na udalosti, ktoré sa stali omnoho neskôr, a oni si ich zle zaradili. Po druhé, je to imaginárna pamäť a nezachytáva udalosti, ktoré tieto osoby skutočne prežili. Skôr si ich ľudia podvedome vykonštruovali, napríklad pod vplyvom rodinných historiek či fotografií.

Napriek tomu sa niektoré skutočné spomienky časom rozplynú, strácajú sa celé úseky života vrátane radostných a krásnych zážitkov. Takým stratám sa dá čiastočne zabrániť rekonštrukciou vlastného života v takzvanom life story book - v knihe života.

Viac
k Téme

Význam knihy života

Podľa štúdie zverejnenej v časopise International Psychogeriatrics má kniha života pozitívny vplyv napríklad na zlepšenie vzťahov s rodinou pre pacientov postihnutých demenciou. Podľa vedcov z holandskej Twentskej univerzity stimuluje pozitívne spomienky a emócie, znižuje úroveň depresií a zlepšuje kvalitu života ľudí s demenciou.

Kniha života môže mať rôzne formy a rozmery, okrem vlastných zápiskov môže byť doplnená o fotografie alebo články z novín. Iné môžu byť multimediálne a zahŕňať videá či nahrávky.

Podľa vedcov si spomienky vyberáme. Mozog vie, čo mu prospieva, a nezaznamenáva všetky informácie, ale len tie užitočné. "Keď pozorujeme let vtákov, nepočítame ich a ani si nepamätáme ich počet. Nie je dôležité to vedieť. To, čo nás zaujíma je, že sú to vtáky, ich presný počet nie je dôležitý," uviedol Conway.

Viac
k Téme