Opozícia chce prijať obrannú stratégiu, SNS s ňou má problém

TA3 TASR SITA
18.10.2018 16:58

Opozícia sa opätovne pokúsi o zaradenie Bezpečnostnej stratégie a Obrannej stratégie do pléna Národnej rady SR. Na tlačovej besede to uviedol podpredseda strany Sloboda a Solidarita Ľubomír Galko s tým, že je maximálne nezodpovedné a nebezpečné, že tak dôležité dokumenty, ktoré vláda schválila pred rokom, neprerokoval parlament.

Grendel hovorí o nezodpovednosti

"Je nezodpovedné, že Smer-SD a Most-Híd v strachu pred reakciou SNS ticho tolerujú tento bezprecedentný stav. Nie je možné, aby Slovenská republika postupovala podľa bezpečnostnej a obrannej stratégie z roku 2005. Toto konanie považujeme za ohrozenie bezpečnosti a zahraničných záujmov SR," povedal Galko. Zároveň dodal, že strany SaS, OĽaNO, Sme rodina a skupina nezaradených poslancov sa dohodli, že na najbližšiu schôdzu NR SR v novembri predložia do parlamentu oba dokumenty ako poslanecké materiály. "A budeme trvať na tom, aby ich Andrej Danko zaradil do riadneho rokovania," podotkol. Poslanec za SaS Martin Klus vníma rozkol vo vládnej koalícii v zásadnej zahraničnej politike. Podľa neho minimálne jedna koaličná strana má s prijatím stratégií problém.

Šéf brannobezpečnostného výboru NR SR Anton Hrnko priznal, že SNS má k dokumentu výhrady. 98 percent obsahu stratégie je vraj prijateľných, napriek tomu majú národniari s dokumentom problém. "Sú tam veci, ktoré sú pre SNS neprijateľné, pretože SNS si myslí, že Slovensko nemá nepriateľa a nepotrebuje si nepriateľov vyrábať," uviedol Hrnko. To, že dokument prešiel vládou a teda aj hlasmi ministrov za SNS, je podľa neho chyba komunikácie.

Poslanec za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Gábor Grendel je presvedčený, že riadiť sa obrannou a bezpečnostnou stratégiou, ktorá má vyše dvanásť rokov, je nezodpovedné. "Štandardne sa v demokracii postupuje tak, že po schválení vládou sa má k materiálu vyjadriť parlament," povedal s tým, že od schválenia vládou sa konalo osem riadnych schôdzí parlamentu a ani na jednu Danko nepredložil tieto kľúčové strategické dokumenty. "Opozícia sa pokúsila aj na minulej aj na tejto schôdzi zaviazať uznesením šéfa parlamentu Danka, aby oba dokumenty zaradil na rokovanie. Koalícia to odmietla," pripomenul.

Podľa poslanca za hnutie Sme rodina Milana Krajniaka máme robiť sebavedomú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Prijatie stratégií považuje za dôležité, lebo dnes sú aktuálnymi témami kybernetické hrozby, islamský štát, nelegálna migrácia a je na mieste otázka, prečo dávame množstvo peňazí do obrany a na čo konkrétne chceme novú techniku využívať. "Schváľme, čo chce štát robiť pre zabezpečenie bezpečnosti. Ide o záujmy štátu a nie o to, či niekto nahnevá svojho kamaráta," uviedol Krajniak. Podľa neho sú v dokumentoch pomenované hrozby a nie nepriateľské krajiny. "Rusko tam nie je uvedené ako nepriateľ," povedal.


Hybridná vojna je realita

Vladimír Bilčík za mimoparlamentnú stranu Spolu - občianska demokracia uviedol, že dokumenty mali byť už dávno schválené. "Hybridná vojna je dnes realita na Slovensku a potrebujeme zhodu na tom, ako sa budeme brániť. Nakupujeme techniku a nevieme, na čo ju budeme používať. Je to hanba tejto koalície," uviedol. Bilčík dodal, že dokumenty dnes nie sú právne záväzné a tak Slovensko postupuje podľa dokumentov z roku 2005.

Vláda SR schválila Bezpečnostnú stratégiu SR a Obrannú stratégiu SR 4. októbra minulého roku. O význame Európskej únie a Severoatlantickej aliancie pre Slovensko, kybernetických a hybridných hrozbách, terorizme, migrácii, posilňovaní stability v susedstve, náraste extrémizmu a poklese dôvery občanov v inštitúcie, ako aj o strategickej komunikácii s verejnosťou hovorí nová Bezpečnostná stratégia SR z dielne rezortu diplomacie, ktorú schválila vláda spolu s nadväzujúcou Obrannou stratégiou, ktorú pripravil ministerstvo obrany. Ako sa konštatuje v bezpečnostnom strategickom dokumente, bezpečnostné prostredie, v ktorom SR napĺňa svoje bezpečnostné záujmy, sa významne zhoršilo. To potvrdzuje aj Obranná stratégia, ktorá dopĺňa, že hrozba ozbrojeného útoku proti SR je nízka, nemožno ho však úplne vylúčiť.

Bezpečnostná stratégia hovorí o napadnutí Ukrajiny Ruskom. „Z pohľadu ochrany bezpečnostných záujmov SR je mimoriadne znepokojujúcim prípadom porušenia základných princípov a noriem medzinárodného práva pričlenenie časti územia Ukrajiny k Ruskej federácii ozbrojenou silou na základe nelegitímneho a nelegálneho referenda na Kryme a v Sevastopole, a jej podiel na vytvorení a udržiavaní ozbrojeného konfliktu v susedstve SR, ktorý má dopad na bezpečnosť a stabilitu celého regiónu,“ konštatuje sa v správe s tým, že po týchto udalostiach sa vzťahy EÚ a NATO s Moskvou „zásadným spôsobom zhoršili,“ súčasne však pokračuje záujem o dialóg s Ruskom k bezpečnostným otázkam, predovšetkým na pôde Rady NATO-Rusko a OBSE.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok