Bývate v zelenej štvrti? Môže to zlepšiť schopnosti vašich detí

Bývate v zelenej štvrti? Môže to zlepšiť schopnosti vašich detí

13.10.2018 19:50 | zdroj: TA3 ČTK | zdroj foto: SITA/AP

Podľa novej britskej štúdie môžu mať deti, ktoré žijú v mestských štvrtiach so zeleňou, lepšiu priestorovú pamäť. Tento typ pamäte, ktorý je tesne prepojený s kontrolou pozornosti, umožňuje registrovať informácie z okolia a orientovať sa v priestore, píše taliansky denník La Repubblica.

Bývate v zelenej štvrti? Môže to zlepšiť schopnosti vašich detí
  • Zdieľať

Podľa novej britskej štúdie môžu mať deti, ktoré žijú v mestských štvrtiach so zeleňou, lepšiu priestorovú pamäť. Tento typ pamäte, ktorý je tesne prepojený s kontrolou pozornosti, umožňuje registrovať informácie z okolia a orientovať sa v priestore, píše taliansky denník La Repubblica.

Príroda vplýva na sústredenie

Štúdia, ktorú uskutočnili na vzorke 4758 jedenásťročných detí, ktoré žijú v mestách, ukázala, že čím menšie boli zelené oblasti, tým horšia bola schopnosť priestorovej pamäte detí. Je potrebné zdôrazniť, že typ štvrte tento vzťah nezmenil, či išlo o chudobné štvrte alebo štvrte, kde žili dobre situované rodiny.

"Predpokladáme, že schopnosť priestorovej pamäte závisí od množstva zelených priestranstiev z dvoch dôvodov. Predovšetkým deti žijúce v miestach s väčším zeleným priestorom majú väčšie možnosti využívať vonkajšie prostredie vo svojom okolí. Naviac, zelené priestory priťahujú pozornosť a ľudia sa lepšie sústredia po tom, ako strávili nejaký čas v kontakte s prírodou," vysvetľujú vedci.

"Naše výsledky ukazujú pozitívnu úlohu zelených priestorov na kognitívne funkcie. Priestorová pamäť je dôležitou kognitívnou schopnosťou, ktorá tesne súvisí so školskými výsledkami detí, najmä v matematike," uvádza Eirini Flouriová z Londýnskej univerzity, ktorá je autorkou štúdie.

Rozdiely pri vývoji mozgu

"Ak je súvislosť, ktorú sme zistili medzi zelenými plochami v konkrétnej štvrti a priestorovou pamäťou detí skutočne príčinná, potom sa môžu naše výsledky využívať v školstve a pri rozhodovaní o plánovaní mestskej výstavby," konštatuje odborníčka.

Zdroj: SITA/Diana Černáková
Zdroj: SITA/Diana Černáková

"Pokus autorov spojiť sociogeografický faktor, ako sú zelené plochy, s kognitívnou a priestorovou pamäťou, je iste veľmi chvályhodný," hovorí Alessandro Treves, neurovedec z Medzinárodnej školy vyšších pokročilých štúdií v Terste. "A to napriek všetkým nedostatkom takejto štatistickej štúdie, ktorá pracovala so vzorkou takmer 5000 detí žijúcich v rôznych prostrediach, ktoré ovplyvňuje celý rad rôznych faktorov," upresňuje.

Už predošlá štúdia Barcelonského inštitútu globálneho zdravia konštatovala, že deťom pri vývoji mozgu pomáha to, že žijú pri zelených oblastiach. S pomocou satelitných snímok vedci zisťovali, ako sú deti vystavené zeleni a pomocou magnetickej rezonancie sledovali anatómiu ich mozgu.

Viac
k Téme

A výsledok? Väčší objem bielej a sivej hmoty v niektorých častiach mozgu a anatomické rozdiely, ktoré mali priaznivý vplyv na kognitívne funkcie. Väčší objem sivej a bielej hmoty bol predpokladom pre lepšiu pracovnú pamäť a menšiu nepozornosť.

Objav ocenený Nobelovou cenou

"Tieto štúdie sú akýmsi mostom medzi početnými laboratórnymi výskumami na hlodavcoch," uvádza Treves. "Zúčastnil som sa štúdie na Nórskej univerzite vedy a technológie v Trondheime, kde sme hneď po narodení vložili myši do prostredia bohatého na predmety a hry. Potom sme u dospelých myší pozorovali typ neurónov, ktorý je schopný určovať polohu zvieraťa v priestore," dodáva. Za tento objav získali v roku 2014 Edvard Moser a May-Britt Moserová Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo.

"Chcel by som, aby štúdie tohto typu prispievali k tomu, že si uvedomíme, aké sú faktory životného prostredia dôležité pre kognitívne zdravie ľudí a špeciálne detí," uzatvára Treves.

Viac
k Téme