Kiska vetoval novelu o súdoch aj zákony o vysokých školách

Kiska vetoval novelu o súdoch aj zákony o vysokých školách

6.7.2018 11:26 | zdroj: TA3 TASR SITA | zdroj foto: SITA/Ján Slovák

Prezident Andrej Kiska vetoval novelu zákona o súdoch, ktorá podľa neho významne obmedzuje verejnú kontrolu súdnych rozhodnutí a neprimerane zasahuje do podstaty základného práva na informácie chráneného ústavou. Poslancom parlamentu navrhol, aby zákon neprijali ako celok, keďže jeho obsah je v rozpore s princípmi právneho štátu. Kiska vetoval aj zákony o VŠ.

Kiska vetoval novelu o súdoch aj zákony o vysokých školách
  • Zdieľať

Prezident Andrej Kiska vetoval novelu zákona o súdoch, ktorá podľa neho významne obmedzuje verejnú kontrolu súdnych rozhodnutí a neprimerane zasahuje do podstaty základného práva na informácie chráneného ústavou. Poslancom parlamentu navrhol, aby zákon neprijali ako celok, keďže jeho obsah je v rozpore s princípmi právneho štátu. Kiska vetoval aj zákony o VŠ.

Zaniká možnosť verejnej kontroly

Schválený zákon rozširuje okruh výnimiek zo sprístupňovania súdnych rozhodnutí. Ide napríklad o súhlas súdu s poskytnutím údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva, súhlas na odpočúvanie a podobne. Podľa Kisku tým zaniká možnosť verejnej kontroly obzvlášť citlivých rozhodnutí súdov, ktoré výrazne zasahujú do viacerých základných práv a slobôd jednotlivcov.

"Odstránenie takejto verejnej kontroly musí byť vždy odôvodnené objektívnymi a dokázateľnými skutočnosťami," zdôraznil prezident. Upozornil, že vláda ani NR SR existenciu mimoriadnych okolností, ani ohrozenie bezpečnosti, ktoré mali viesť k schváleniu zákona, nijako nezdôvodnili. Ako poznamenal, novela nebola ani predmetom pripomienkového konania.

Minister hovorí o mimoriadnej okolnosti

Prezident tvrdí, že doterajšie viac ako šesťročné skúsenosti s uplatňovaním slobodného prístupu k informáciám v prípade dotknutých súdnych rozhodnutí nenaznačujú žiadne ohrozenie bezpečnosti. Zákon podľa neho naopak prispieva k transparentnosti a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a ich účinnej kontrole. Spôsob navrhnutia a schválenia zákona podľa hlavy štátu vedie k záveru, že "jeho zamlčaným účelom je snaha obmedziť verejnú kontrolu závažnej rozhodovacej činnosti súdov SR". Kiska preto novelu považuje za neprimeraný zásah do zmyslu a podstaty základného práva na informácie chráneného ústavou SR.

Novelu zákona o súdoch 99 hlasmi odobrili parlamentní poslanci 20. júna a zaviesť mala výnimku z plošného sprístupňovania všetkých súdnych rozhodnutí, a to práve vo vzťahu k súhlasom súdu s poskytnutím údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva, súhlasom na použitie informačno-technických prostriedkov a príkazov súdu vydávaných podľa Trestného poriadku.

Novelu pripravilo narýchlo ministerstvo spravodlivosti a nebola ani v medzirezortnom pripomienkovaní. Minister Gábor Gál to vysvetľoval tým, že ide o mimoriadnu okolnosť a bola ohrozená bezpečnosť krajiny. "Aplikačná prax sa zmenila narýchlo, vytvoril sa precedens, na ktorý sme museli reagovať. Ide o bezpečnosť krajiny," uviedol ešte v apríli Gál. Súčasná právna úprava hovorí, že niet zákonnej možnosti nesprístupniť rozhodnutia súdov o odposluchoch. "Tento stav je z hľadiska potreby chrániť bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky a riadny priebeh trestného konania neprijateľný," konštatuje ministerstvo v materiáli.

Viac
k Téme

Veľké množstvo nedostatkov

Kiska vrátil Národnej rade SR aj dvojicu zákonov o vysokých školách. Zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a novelu zákona o vysokých školách sa rozhodol vetovať, pretože podľa neho nedávajú záruky posilnenia kvality vysokého školstva a vytvárajú dôvodné obavy, či situáciu, naopak, nezhoršia.

V prípade oboch zákonov prezident Kiska konštatuje veľké množstvo právnych aj vecných nedostatkov, ktoré vzbudzujú obavu, či budú v praxi fungovať dobre. Nezrozumiteľnosť, vnútorná protirečivosť ustanovení či terminologické nepresnosti prevyšujú bežnú mieru takýchto nedostatkov pri tvorbe zákonov. Prezident namieta aj nepredvídateľnosť dôsledkov schválených zákonov. Nie je napríklad jasné, ako bude fungovať hodnotenie kvality umeleckej a výskumnej činnosti. Doteraz ju vykonávali pracovné skupiny Akreditačnej komisie, ktoré má nahradiť jedna komisia ministerstva. Zákony bližšie neurčujú pravidlá výberu hodnotiteľov kvality, ich organizáciu ani počet. Nejasné ostávajú aj štandardy, na základe ktorých sa udeľuje akreditácia, či finančný vplyv nových poplatkov na hospodárenie vysokých škôl.