Pri chudnutí nejde len o kalórie. Záleží na tom, kedy presne jeme

Rozdiel medzi obedom a večerou

Ak ide o sledovanie hmotnosti a kontrolovanie všetkého, čo si dávame na tanier, môžeme sa pomýliť v mnohých veciach. Často sa zameriavame na to, koľko toho jeme a čo jeme, ale pritom zabúdame na to základné: kedy. Špagety, ktoré si dáme na obed, nie sú z hľadiska telesnej hmotnosti a teda aj zdravia také isté, ako rovnaké jedlo skonzumované večer tesne pred odchodom do postele. Napriek tomu, že obsahujú rovnaký počet kalórií a majú rovnakú chuť.

Viaceré štúdie z posledných rokov ukazujú, že náš metabolizmus sa počas dňa mení. A spolu s metabolizmom sa mení aj naša schopnosť spracovať jedlo, ktoré sme skonzumovali.

Nejde o žiadnu novú diétu, ale o potravinový režim, o ktorom sa hovorilo už v polovici 80. rokov minulého storočia. Tento systém zohľadňuje význam synchronizácie jedál s našimi vnútornými hodinami v súvislosti s cyklom spánok - bdenie, svetlo - tma.

Na raňajkách záleží

Štúdia, ktorú nedávno uverejnili na stránkach odborného časopisu Diabetic Medicine zdôraznila, že osoby s cukrovkou druhého typu, ktoré neskoro raňajkujú, majú častejšie zároveň vyšší index telesnej hmotnosti (BMI) než tí, ktorí raňajkujú skôr. A to pri rovnakom množstve prijatých kalórií.

Iný výskum, uskutočnený trochu skôr, je možno presvedčivejší než ten s diabetikmi. Poukazuje na súvislosť medzi časom, keď jeme a účinnosťou odtučňovacej kúry na vzorke 420 osôb, ktoré držali diétu 20 týždňov. A výsledok? Ten, kto mal vo zvyku jesť neskôr, strácal menej kilogramov a pomalšie než ten, kto sa radšej najedol skôr.

Aj v tomto prípade mali všetci rovnaký prísun kalórií, rovnaký druh potravín aj dĺžku spánku. Podľa vedcov tí, ktorí jedli neskôr, chodili aj neskôr spať a ráno si dávali menej sýte raňajky alebo raňajky úplne vynechávali. Podľa všetkého je pri diétach vhodné konzumovať jedlá radšej skôr.

Aké je vedecké vysvetlenie toho, že výhodnejšie je jedávať skôr? Prečo načasovanie jedál ovplyvňuje telesnú hmotnosť a zároveň s ňou aj zdravie? "Zatiaľ toho o pôsobení chrononutričnej diéty vieme len málo, výsledky však pozorujeme," uvádza Andrea Ghiselli z talianskej Rady pre výskum v poľnohospodárstve a analýzu agrárnej ekonómie v Ríme.

Denný rytmus hormónov

"Hormóny sa riadia cirkadiánnym rytmom, ich produkcia sa teda počas 24 hodín mení. To je aj prípad inzulínu, ktorý dosahuje vrchol okolo 17. hodiny, či hormónu leptínu, ktorého vylučovanie vrcholí o jednej hodine v noci. A nielen to. Pozorujeme, že ten, kto zje väčšie množstvo kalórií v prvej polovici dňa, je štíhlejší a je u neho menšie riziko vzniku cukrovky a kardiovaskulárnych ochorení. Ten, kto musí napríklad pre prácu ostať v noci dlhšie hore, má väčšiu náchylnosť k poruchám metabolizmu a ku kardiovaskulárnym chorobám," hovorí Ghiselli.

V Európe stúpa náchylnosť k hromadeniu tuku smerom k južanským krajinám, kde sa väčšinou večeria neskoro. Máme aj údaje zo štúdií na laboratórnych myšiach, ktoré sa síce nedajú prenášať na ľudí, ale čosi určite naznačujú. Myši vystavené normálnemu striedaniu svetla a tmy sú menej tučné než tie, ktoré sú umelo držané v rytme svetla a polosvetla, teda nikdy nie sú v úplnej tme, a tiež viac žerú.

Toto všetko nám hovorí, že konzumovať väčšinu denného kalorického prísunu v prvej polovici dňa pomáha v synchronizácii s cirkadiánnym rytmom. Prečo je to tak, môžeme zatiaľ len hádať. Kým budú naše znalosti v tomto smere hlbšie, rozhodne neurobíme chybu, keď budeme smerovať väčšinu denného kalorického prísunu na skoršie hodiny, radí Ghiselli.