Odborníci zistili, čo malo spôsobiť úhyn rýb v Malom Dunaji

Odborníci zistili, čo malo spôsobiť úhyn rýb v Malom Dunaji

14.6.2018 16:46 | zdroj: TA3 SITA | zdroj foto: ILU FOTO TASR/Erika Ďurčová

Vo svojom štvrtkovom stanovisku to napísala Bratislavská vodárenská spoločnosť.

Odborníci zistili, čo malo spôsobiť úhyn rýb v Malom Dunaji
  • Zdieľať

Vo svojom štvrtkovom stanovisku to napísala Bratislavská vodárenská spoločnosť.

Úhyn rýb v Malom Dunaji mohol spôsobiť nedostatok kyslíka vo vode, uvádza to Slovenská inšpekcia životného prostredia. Nedostatok kyslíka mohol byť dôsledkom prepúšťania vody z odľahčovacej komory pri čistiarni v bratislavskej Vrakuni. Podľa spoločnosti pre prepúšťanie vody do vodných tokov sa voda prekysličuje a BVS uvádza, že nedostatok kyslíka vo vode mohli spôsobiť viaceré okolnosti. Mohlo to byť teplým počasím, pretože v teplej vode sa množstvo kyslíka zmenšuje. Spôsobiť to tiež mohla miera kyslosti zrážok. Stanovisko BVS poskytol vo štvrtok hovorca Ján Pálffy. Zopakoval tiež, že úhyn rýb nespôsobila činnosť čistiarne odpadových vôd vo Vrakuni.

Ako pripomína, v prípade prívalového dažďa, ktorý bol minulý týždeň v stredu, môže byť v rámci systému odvádzania odpadových vôd samočinné zapojenie odľahčovacích komôr. Ich úlohou je prepustiť dažďovú vodu po dosiahnutí limitného množstva do vodného toku. Odľahčovacie komory sú konštruované tak, aby prostredníctvom svojich technológií v rámci pritekajúcej vody zachytili všetky tuhé zložky, vrátane fekálií. Vďaka tomu sa tak do vody dostane výlučne dažďová voda a voda z domácností. V tejto súvislosti BVS pripomína, že verejná kanalizácia v Bratislave je budovaná ako jednotná. Sú do nej zaústené kanalizačné prípojky z objektov, ako aj dažďových vpustí. Odpadová voda, ktorá obsahuje splašky a bola pred dažďom v kanalizačnom systéme, je prvá, ktorú odplavia priamo do čistiarne.„Následne v kanalizácii prúdi takmer výlučne dažďová voda, ktorá sa do systému dostáva prostredníctvom kanalizačných vpustí,“ poznamenal Pálffy. Ako dodal, v prípade, že by dažďová voda, ktorej množstvo presiahne limit, neprepustili do vody, ale do čistiarne odpadových vôd, malo by to za následok rozsiahle škody na životnom prostredí.

Hovorca rafinérie Slovnaft Anton Molnár cez týždeň poznamenal, že spoločnosť má dažďové zdrže, ktoré slúžia práve na to, aby sa takéto prípady nestávali. „Ak by sa takéto látky dostali do nádrže, tak by ich zachytil náš monitoring a o udalosti informujeme nielen úrady, ale aj verejnosť,“ poznamenal. „Navyše, súčasťou našich vnútorných predpisov je okamžitý zásah hasičov, prípadne zvolanie havarijnej komisie. V tomto prípade však nie sme pôvodcami,“ zhrnul.

Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava vo svojom stanovisku uvádza, že „do Malého Dunaja sa v žiadnom prípade nemohli dostať ropné látky z tohto letiska“. Letisko podľa hovorkyne Veroniky Ševčíkovej v súlade s platným rozhodnutím Okresného úradu životného prostredia v Bratislave vypúšťa do Malého Dunaja iba dažďovú vodu z prevádzkových plôch cez lapač tuhých látok. „Vypúšťané dažďové vody pravidelne monitorujeme a všetky analýzy akreditovaného laboratória sú v poriadku,“ uzavrela.

Viac
k Téme