Viete, čo je trotuár? Miesto, ktoré pozná každý Banskoštiavničan

TA3 TASR
18.5.2018 09:38

Jedna z najkrajších ulíc v meste, pulzujúca tepna lemovaná meštianskymi domami a známa vyvýšeným 140 metrov dlhým chodníkom trotuárom. Ulicu Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici pozná snáď každý, kto aspoň raz zavítal do tohto starobylého baníckeho mesta.

Viete, čo je trotuár? Miesto, ktoré pozná každý Banskoštiavničan
TASR

Korzo s dvoma tvárami

Ako na ulicu obchodov si na ňu spomína zo svojho detstva aj Banskoštiavničan Juraj Čabák. Špeciálne na hračkáreň, ktorá bola objektom túžob všetkých vtedajších detí, či papiernictvo s oddelením športu, kde mu rodičia kúpili prvé lyže. "Tam, kde je dnes cigar bar, boli kedysi klenoty s vedúcou pani Petríkovou. Predávali hodiny, šperky a bol tam aj hodinár pán Havran, ktorý mal spravené malé okienko. Tam sme si napríklad kúpili s manželkou obrúčky, kúpil som jej tam aj snubný prsteň," zaspomínal si Čabák.

banska-stiavnica-1140-px_7f000001-8237-583c.jpg

Istý čas bola na Ulici Andreja Kmeťa aj sporiteľňa, základná umelecká škola či Datasystém, čo bol servis písacích strojov a ďalekopisov. Stroje tu podľa jeho spomienok opravovali dvaja páni Trokšiar a Packo. Bolo o nich známe, že boli súčasťou servisného tímu na opravu ďalekopisov, ktorý zabezpečoval Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970 vo Vysokých Tatrách.

Čabák spomína, že meštianske domy nad obchodíkmi boli v tom čase väčšinou obývané. Trotuár bol podľa jeho slov štiavnickým korzom, ktorý mal dve tváre. "Prvá bola vtedy, keď tu boli študenti a to bolo v týždni. Vtedy študenti sedeli na známom štiavnickom galandri, pofajčievali, prezerali si dievčatá, pískali a debatovali. To bolo jedno z miest, kde sa študenti stretávali," zaspomínal si. Trotuár bol zároveň najvychytenejším miestom pre vystavenie absolventských tabiel, miesta si chodili študenti dohodnúť vopred.

Punc originality

Druhá tvár trotuára bola v lete, keď sa študenti vytratili na prázdniny. Nad obchodmi sa vyťahovali markízy, aby bol tovar vo výkladoch chránený pred slnkom. "Počas víkendov sme tam chodili s rodičmi na špacírky, sadli sme si na lavičku, kúpili sme si zmrzlinu, alebo sme išli pozrieť len výklady," zaspomínal si s úsmevom Čabák s tým, že povinnosťou bolo neobísť výklad hračkárne.

Dnes je Ulica Andreja Kmeťa jedným zo symbolov mesta. Je miestom mnohých obchodíkov a kaviarní s terasami. Počas letnej sezóny je plná turistov nasávajúcich atmosféru mesta. Punc originality jej dáva, rovnako ako pred rokmi, aj dláždená cesta. "Cesta bol vždy dláždená kockami a na chodníkoch boli biele vejáre, tak ako je to aj teraz. Po tých bielych vejároch sme skákali," spomína si Čabák.

Pomenovanie nesie po slovenskom archeológovi, geológovi, mineralógovi, paleontológovi, historikovi, botanikovi a etnografovi v jednej osobe - Andrejovi Kmeťovi. Ten v oblasti geológie, mineralógie a paleontológie spolupracoval aj s profesormi Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Tohto významného slovenského vzdelanca pripomína socha, ktorú na začiatku ulice odhalili v roku 1938.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok