Prezradili, čo čaká Slovensko po hrozivých zmenách klímy

TA3 SITA
15.5.2018 13:47

Klimatické zmeny už badať aj na Slovensku, majú pritom stúpajúcu tendenciu. Sprevádzajú ich hydrometeorologické extrémy ako vlny horúčav, sucho, búrky, víchrice či prívalové dažde.

Horúčavy aj v septembri

„Zimy sú miernejšie a suchšie, letá horúcejšie. Dĺžka vĺn horúčav bude narastať. Môžu nastúpiť už v máji a nebudú zriedkavé ani v septembri,“ uviedol na tlačovej konferencii klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho. Do roku 2050 sa očakáva výrazný nárast letných a tropických dní ako aj pokles počtu mrazových a ľadových dní.

Pecho tiež informoval, že priemerná teplota v oblasti Bratislavy sa od roku 1951 zvýšila o 2 °C a predpokladá sa jej ďalší rast. Oblasť strednej Európy vrátane Slovenska dosahuje dvojnásobne rýchlejšie otepľovanie než iné oblasti. Dôvodom podľa Pecha je, že ide o vnútrozemské územie, nad ktorým sa nachádza vysoká koncentrácia oxidu uhličitého.

Najteplejší v slovenskej histórii meraní

„Očakávame, že ročný priemer teploty by sa tu mal do roku 2025 zvýšiť o 0,8 až 0,9 °C, do roku 2050 približne o 2 až 2,5 °C a do roku 2100 o 3,5 až 4 °C,“ tvrdí Pecho. Ako príklad klimatológ Pavol Faško uviedol tohtoročný apríl, ktorý bol najteplejší v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Zaznamenali aj tropickú noc, čo sa ešte v apríli doteraz nestalo, rekordný bol aj počet letných dní. Neštandardne teplý bol aj január tohto roku. Zima 2017/2018 bola podľa Faška mimoriadne suchá, s výnimkou vysokohorských oblastí.

Extrémy počasia majú nepriaznivý vplyv na zdravie ľudí. Pre horúčavy v roku 2015 podľa odhadov zomrelo na Slovensku až 500 ľudí. David Balla z Inštitútu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva uviedol, že klimatické zmeny ovplyvňujú čistotu ovzdušia, vody, spôsobujú úbytok ozónu.

Teplotný stres či podvýživa

"Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie v rokoch 2030 až 2050 klimatické zmeny spôsobia asi 250-tisíc úmrtí ročne, a to v dôsledku teplotného stresu či podvýživy následkom sucha,“ konštatoval s tým, že zvyšovať sa budú aj náklady na zdravotnú starostlivosť.

Suché a horúce letá zvyšujú riziko lesných požiarov a v prípade prívalových dažďov hrozia povodne. Pre vyššiu teplotu vzduchu totiž vzrastie vyparovanie zo zemského povrchu, čo síce zvýši sucho, no vysoká vlhkosť vzduchu zas môže spôsobiť výskyt intenzívnych búrok a zrážok aj s krupobitím. Podobné extrémy spôsobujú značné škody, čo zas zvyšuje náklady na poistnú ochranu.

„V budúcnosti bude cena poistenia ešte vyššia a pribudnú skupiny osôb, odvetvia a lokality, ktoré budú nepoistiteľné,“ konštatoval Daniel Vida z Poštovej poisťovne. Dodal, že tiež štát negatívne zasahuje proti poistnej ochrane obyvateľstva, napríklad zavedením novej dane z poistenia.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok