Vláda mení plány. Budúcoročný schodok verejných financií bude vyšší
Vládny kabinet schválil svoje nové rozpočtové plány ako aj program reforiem na najbližšie roky. Podľa nového Programu stability na roky 2018 až 2021 pritom poľavuje zo svojich rozpočtových cieľov, ktoré si stanovila vo vlani schválenom rozpočte. Hoci stále platí plán dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2020, budúcoročný schodok verejných financií by mal byť namiesto 0,1 % hrubého domáceho produktu o 0,2 percentuálneho bodu vyšší. Uvádza to ministerstvo financií v Programe stability na roky 2018 až 2021, ktorý bude posielať na posudzovanie do Bruselu.
Bude musieť zvýšiť výdavky
Na nasledujúci rok tak bude naplánovaný schodok verejných financií na úrovni 0,32 % HDP a v rokoch 2020 a 2021 sa očakáva vyrovnané hospodárenie verejnej správy. Dlh verejnej správy by mal podľa aktuálneho programu stability pokračovať v poklese z vlaňajších 50,9 % HDP postupne až na 43,3 % výkonu ekonomiky v roku 2021.
Pellegriniho kabinet pritom prichádza s takýmito plánmi v čase, kedy ekonomika a najmä trh práce rozpočtu výrazne pomáha. Ministerstvo financií totiž v materiáli priznáva, že keby vláda nerobila vôbec žiadne zmeny, tak už v budúcom roku je Slovensko v rozpočtovom prebytku vyše 0,6 % HDP a prebytok v ďalších dvoch rokoch by narástol na 0,88 %, resp. 1,07 % HDP.
Kým v minulosti sme tak pri dosahovaní rozpočtových cieľov museli počúvať o nevyhnutných konsolidačných opatreniach, či už zvyšovaním príjmov alebo skresávaním výdavkov, tentokrát bude vláda na dosahovanie svojho cieľa potrebovať naopak zvýšiť výdavky o takmer 1 % HDP. Rezort financií totiž priznáva, že na strane príjmov žiadny rast vplyvom nových opatrení neočakáva. "Fiškálny rámec predpokladá vyššie výdavky oproti scenáru nezmenených politík na celom horizonte vo výške približne 1 % HDP," uvádza v programe stability ministerstvo s tým, že rastú najmä kapitálové výdavky a medzispotreba.
Počítajú aj s rastom miezd
Rozpočtové mantinely na nasledujúce roky nastavené v programe stability tak podľa ministerstva financií už počítajú napríklad s rastom miezd pedagogických a odborných zamestnancov v školstve či rastom výdavkov v zdravotníctve. Počíta sa aj so zvyšovaním zdrojov na spolufinancovanie k eurofondom.
Rásť by mali aj kapitálové výdavky. "Dodatočné výdavky predpokladá fiškálny rámec najmä na modernizáciu obrany vyplývajúce z medzinárodných záväzkov, opatrenia na podporu rastu a bližšie zatiaľ nešpecifikované opatrenia vlády," píše sa v materiáli.
Fiškálna expanzia by sa tak minimálne v najbližších troch rokoch mala pohybovať okolo úrovne 1 % výkonu ekonomiky. Podľa odhadov ministerstva financií by prijaté opatrenia mali v roku 2019 zvýšiť rast hrubého domáceho produktu o 0,5 percentuálneho bodu, v ďalších rokoch by ich vplyv mal byť na vývoj hospodárstva neutrálny.
