Prečo sa starší ľudia nedokážu vyspať? Noc je prekážkovou dráhou
Muž potrebuje často chodiť na toaletu, ženu zase prenasledujú starosti a úzkosti. Neustále prevaľovanie v posteli a neschopnosť zažmúriť oko trápia veľa starších ľudí.
Menopauza zotrie rozdiely
Po šesťdesiatke sa spanie stáva stále viac akousi prekážkovou dráhou. Príčiny môžu byť rôzne, ale výsledok je rovnaký – drvivá väčšina dôchodcov sa nedokáže kvalitne vyspať. V staršom veku zle spí 70 percent mužov a 80 percent žien.
Experti z Talianskej spoločnosti pre gerontológii a geriatriu zdôraznili, že medzi pohlaviami sú jemné rozdiely. Sedem percent mužov nemôže zaspať, lebo sa prejedli. Takýto problém má však len málo žian. Seniorky zase zle spia pre bolesti rôzneho pôvodu, ktoré sa u nich vyskytujú viac ako u mužov. "Odlišnosti nezávisia toľko na hormónoch, pretože po menopauze sú medzi mužom a ženou menšie rozdiely, spôsobené napríklad progestinmi, ich pokles spôsobuje nespavosť u žien okolo päťdesiatky," uvádza predseda spoločnosti Antonelli Incalzi.
Ťažkosti so spánkom u oboch pohlaví majú rôzne biologické príčiny: u starých mužov to bývajú problémy s prostatou a močovými cestami, sedem percent mužov sa budí, pretože potrebuje ísť na toaletu. Ženy naopak viacej trpia úzkosťami a depresiami, a preto ich toľko z nich nepokojne spí. Okrem ustaraných myšlienok ich viac obmedzujú ochorenia ako je artritída a artróza, ktoré vyvolávajú bolesti.
Je to o pomalých vlnách
Príčiny sú rôzne, ale výsledok rovnaký: starí ľudia spia zle. V podstate nejde ani o menší počet prespatých hodín, ako skôr o kvalitu spánku. S vekom sa napríklad znižuje synchronizácia biologických hodín so svetelným cyklom dňa a stále častejšie sa stáva, že ľudia zaspia aj cez deň. Celkový počet prespaných hodín sa príliš nemení, ale starí ľudia majú pocit, že sú nevyspatí.
Po 65 roku života sa fyziologicky znižuje doba spánku nevyhnutná na to, aby sa človek cítil dobre, ale len nepatrne. Pre dospelých sa odporúča sedem až deväť hodín spánku, pričom minimálna doba spánku potrebná k tomu, aby sa človek dobre cítil, je šesť hodín. U starých ľudí sa potreba spánku pohybuje medzi siedmimi a ôsmimi hodinami a doba spánku by nemala klesnúť pod päť hodín.
"V treťom veku je spánok roztrieštený a ľudia sa častejšie budia. Znižuje sa schopnosť hlbokého spánku, ktorý nám dáva do ďalšieho dňa silu a spôsobuje, že sa cítime odpočinutí. Ide o spánok s pomalými vlnami, ktoré pôsobia na neurofyziologické mechanizmy spojené s pamäťou a kognitívnymi procesmi. Spánok je jedným z fyziologických prejavov, ktoré sa v priebehu života najviac mení, a strata neurónov, k čomu dochádza s vekom, ovplyvňuje spojenie medzi mozgovými bunkami, ktoré sú kľúčové pre produkciu pomalých vĺn. Preto spánok starého človeka je menej hlboký a roztrieštený," uvádza prezident Talianskej asociácie pre výskum spánku Raffaele Feri.
Od ospalosti k zlomeninám
U starých ľudí znehodnocujú spánok aj rôzne choroby. Sú to bolesti kĺbov, ale tiež dýchacie choroby, ako je bronchitída či astma, ale aj spánkové apnoe, kedy sa v noci zastaví dych, parasomnia alebo syndróm nepokojných nôh. Tento syndróm napríklad u žien spôsobuje, že umierajú takmer o 20 rokov skôr ako tí, ktorí ním netrpia, uvádza Antonelli Incalzi.
Nekvalitný spánok má ťažké dopady na zdravie. Typickými známkami je ospalosť cez deň, depresívna nálada, zníženie pamäti a schopnosti sústredenia. „Nie je vôbec náhoda, že všetky neurodegeneratívne choroby starých ľudí, ktoré vedú k veľkej strate neurónov, sú sprevádzanú poruchami spánku. Zvyšuje sa rovnako riziko pádu: starí ľudia si môžu spôsobiť zlomeniny, ktoré je ťažké napraviť, a tie sú často predzvesťou celkového úpadku," hovorí Antonelli Incalzi.
