Kiska porušil práva nevymenovaných kandidátov na sudcov

Prezident Andrej Kiska nevymenovaním chýbajúcich sudcov z kandidátov zvolených Národnou radou SR porušil ich ústavné práva. Rozhodol o tom prvý senát Ústavného súdu SR. Zároveň zrušil rozhodnutia prezidenta o nevymenovaní a vrátil prezidentovi vec na ďalšie konanie. Prikazuje prezidentovi, aby vo veci znova konal a z navrhnutých kandidátov vymenoval troch nových sudcov ústavného súdu.

Porušil práva sťažovateľov

Ako informoval poradca prezidenta pre komunikáciu Roman Krpelan, prezident Andrej Kiska po naštudovaní rozhodnutia Ústavného súdu SR oznámi, ako bude ďalej postupovať.

V odôvodnení prvý senát okrem iného uviedol, že prezident porušil základné práva sťažovateľov zaručené ústavou spolu s porušením ústavného príkazu pre prezidenta konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Primárne ÚS aj v tomto náleze odkazuje na svoje skoršie závery vyslovené v skorších rozhodnutiach, ktoré sú záväzné pre prezidenta ako účastníka týchto konaní. Podľa senátu nielen výrok, ale aj právny názor ÚS, vyjadrený v odôvodnení rozhodnutia ÚS, je všeobecne záväzný.

Prekročil svoju právomoc

Ústavný súd uviedol, že podľa dikcie ústavy je prezident povinný z dvojnásobného počtu kandidátov na post ústavného sudcu navrhnutých NR SR vymenovať polovicu z nich za sudcov. Senát poukázal aj na skutočnosť, že prezident sa porušenia práva sťažovateľov dopustil opakovane, dokonca aj po tom, ako mu boli známe pre neho bezvýhradné závery z kasačného nálezu ústavného súdu z roku 2014, ako aj interpretačného uznesenia ÚS z roku 2015. Poukázal aj na to, že prezident prekročil svoju právomoc voči kandidátom Jánovi Bernátovi a Imrichovi Volkaiovi vydaním rozhodnutia o nevymenovaní za kandidáta na sudcu ústavného súdu a tento akt označil za nulitný, bez právnych následkov.

Podľa ÚS sú navrhnutými kandidátmi na ústavných sudcov naďalej Ján Bernát, Miroslav Duriš, Eva Fulcová, Juraj Sopoliga, Jana Laššáková, Imrich Volkai i Mojmír Mamojka, čím vracia vec do východiskového stavu. Tento postup označil senát za výnimočný, pričom ho uplatnil aj preto, že patovú situáciu okolo vymenovania sudcov ústavného súdu svojím konaním zapríčinil prezident úmyselným nerešpektovaním rozhodnutia ÚS.

Podať môže len pozitívne rozhodnutie

ÚS rozhodol, že kandidatúra navrhnutých sa končí až vymenovaním príslušného počtu sudcov prezidentom a nie iným negatívnym rozhodnutím či postupom prezidenta. Prezident môže vydať výlučne pozitívne rozhodnutie a z navrhnutých kandidátov vymenovať potrebný počet, pričom neúspešným kandidátom sa nevyhotovuje žiadne rozhodnutie. Podrobné zdôvodnenie je zverejnené na internetovej stránke ústavného súdu.

Ústavný súd posudzoval, či prezident Andrej Kiska svojím postupom, teda nevymenovaním kandidátov za sudcov ÚS, porušil ústavné právo kandidátov Jána Bernáta, Miroslava Duriša, Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Jany Laššákovej. Pätica kandidátov v sťažnosti namietala, že prezident svojím postupom porušil ich základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a žiadali, aby ÚS rozhodol.

Fico Kisku skritizoval

Prezident musí vybrať zo siedmich kandidátov, či sa mu to páči, alebo nie, troch sudcov ústavného súdu, iné riešenie nie je. Vyhlásil to v Revúcej po výjazdovom rokovaní vlády premiér Robert Fico. V prípade, že prezident nebude konať, je podľa neho na rade národná rada, ktorá bude musieť konať pre nečinnosť prezidenta a ďalšie hrubé porušovanie ústavy.

"Dnešné rozhodnutie ÚS je veľmi vážne, je veľmi dôležité a ja verím, že pán prezident skončí s hrubým porušovaním Ústavy, čo sa tu dialo pomerne dlhý čas," zdôraznil premiér. "Dovoľte mi zacitovať ešte niečo z obdobia, keď pán Kiska bol kandidátom na prezidenta: 'Podnikateľ a zakladateľ charitatívnej organizácie Dobrý anjel Andrej Kiska, ktorý chce zabojovať o prezidentské kreslo, súhlasí s obžalobou prezidenta Ivana Gašparoviča za porušovanie Ústavy SR.' Toto povedal pán Kiska, keď vyšiel nález proti pánovi Gašparovičovi preto, že porušil ústavné práva vo vzťahu k pánovi Čentéšovi, vtedajšiemu kandidátovi na generálneho prokurátora. Smer-SD žiadnu žalobu podávať nebude, ale je dobré pripomenúť si, že kto, čo, kedy povedal a kto sa kedy ako správal," dodal Fico.

Predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) je presvedčený, že už neexistuje zákonný dôvod na to, aby ústavný súd nemal doplnený počet chýbajúcich ústavných sudcov. "Minulý rok som sa rozhodol akceptovať oddialenie rozhodnutia pána prezidenta a čakali sme na rozhodnutie Benátskej komisie. Napriek rozhodnutiu komisie k menovaniu ústavných sudcov nedošlo a dnes neexistuje žiadna prekážka toho, aby ústavný súd mal konečne doplnený počet ústavných sudcov," povedal a informoval o tom, že v tejto súvislosti telefonoval s prezidentom Kiskom. Čo bude, ako sa prezident po rozhodnutí ústavného súdu rozhodne konať, je podľa Danka na samotnom prezidentovi a momentálne je predčasné o tom hovoriť. Avšak očakáva, že prezident v krátkom čase zaujme stanovisko.

Nevenovali sa ústavnému právu

Prezident Kiska odmietol vymenovať z piatich kandidátov dvoch za sudcov ÚS s odôvodnením, že vo svojej doterajšej praxi sa nevenovali ústavnému právu a ochrane ľudských práv a existujú závažné pochybnosti, či sú schopní zastávať funkciu ústavného sudcu.

Pojednávanie sa začalo 9. októbra, no prvý senát ÚS v zložení Milan Ľalík, Peter Brňák, Marianna Mochnáčová pojednávanie odročil, lebo akceptovali námietku právneho zástupcu prezidenta Jána Mazáka, ktorý vzniesol výhradu, že on dostal pozvánku len na pojednávanie vo veci štyroch kandidátov na sudcov ÚS a nie aj Jany Lašákovej, takže sa na to nemohol pripraviť.

Konal v súlade s ústavou?

Ústavnému súdu 5. septembra 2016 doručili sťažnosť Jána Bernáta, Miroslava Duriša, Evy Fulcovej a Juraja Sopoligu, ktorú následne 14. septembra I. senát ústavného súdu prijal na ďalšie konanie. Sťažnosť Jany Laššákovej doručili ústavnému súdu 13. septembra 2016 a 4. októbra ju uznesením III. senát ústavného súdu (Jana Baricová, Sergej Kohut, Rudolf Tkáčik) prijal na ďalšie konanie. Plénum ústavného súdu 12. októbra 2016 uznesením spojilo obe veci na spoločné konanie.

Trinásťčlenné plénum ÚS je nekompletné po tom, ako prezident odmietol vymenovať sudcov na celkovo tri uvoľnené miesta. Odmietnutí kandidáti, ktorých v minulom volebnom období schválila Národná rada SR, podľa hlavy štátu nespĺňali nároky spojené s takýmto postom. Došlo k sporom, či takýto postup prezidenta má oporu v ústave. Jednoznačnú odpoveď na to nedala ani Benátska komisia, na ktorú sa Andrej Kiska obrátil.