Konfederácia politických väzňov si uctila obete bývalého režimu
Predstavitelia konfederácie politických väzňov si uctili obete komunistického režimu v Devíne pri pamätníku Brána Slobody. Počas pietnej spomienky si pripomenuli udalosti v Prahe zo 17. novembra 1989, ktoré ovplyvnili rozvoj Československa a koniec éry komunizmu.
Do väzenia kvôli biblii
Pri Pamätníku železnej opony v bratislavskom Devíne sa zišlo niekoľko desiatok bývalých politických väzňov, aby si pripomenuli 28 rokov od pádu železnej opony vo vtedajšom Československu.
„Ako bývalému politickému väzňovi za náboženské aktivity v totalitnom režime sa mi splnil sen. Sen o slobode, sen ktorý som sníval vo väzení a v ktorého splnenie som silnejšie, a čím ďalej jasnejšie, dúfal. Slovenský národ sa zaradil medzi slobodné národy, začali sme slobodne cestovať, podnikať, dosiahli sme slobodu slova i prejavu a získali sme náboženskú slobodu,“ povedal bývalý politický väzeň Branislav Borovský. Do väzenia sa dostal po tom, čo sa ako 20-ročný študent pokúsil priniesť bibliu a náboženskú literatúru z Poľska.
17. november nie je iba dňom voľna
Novembrové dni si podľa neho zaslúžia našu pozornosť. „Poďakovanie by malo patriť všetkým, ktorí sa nebáli vtedajšiemu režimu vzoprieť, a odhodlane bojovali za demokraciu a lepšiu budúcnosť nielen pre seba, ale aj pre svoje deti a všetky budúce generácie,“ doplnil. Osobitne sa obrátil na mladých ľudí, ktorí už nemajú vlastnú skúsenosť s komunistickým režimom. „17. november nemôžu považovať iba za deň voľna, ale mali by ho vnímať ako oslavu jednej z najväčších hodnôt našej spoločnosti,“ dodal.
Andrej Danko počas pietnej spomienky nevystúpil zo zdravotných dôvodov, avšak k pamätníku Železnej opony položil veniec. „Je veľmi dôležité uctiť si všetky tie obete, ktoré tu padli. Mal som tú možnosť vidieť obdobný plot, ako bol tu, tento rok v Kórei, a verím, že sa nám to už nikdy nestane,“ povedal pre médiá.
„Dnes je tomu už 28 rokov, odkedy sa spoločnosť skutočne vzoprela totalitnému režimu. Ako lavína sa vtedy spustil proces, ktorého výsledkom je to, že dnes máme to šťastie a žijeme v demokratickej krajine, a môžeme slobodne, skutočne slobodne, vysloviť svoj názor,“ povedal.
