Pozor na mačky, piatky aj rebríky. Prečo veríme poverám?

Pozor na mačky, piatky aj rebríky. Prečo veríme poverám?

7.10.2017 10:26 | zdroj: TA3 ČTK | zdroj foto: SITA/AP

O pár dní je piatok trinásteho, obávate sa ho? Ľudové povery majú na ľudí odjakživa značný vplyv. A to aj napriek tomu, že sú zjavne iracionálne. Podľa psychológa Stuarta Vyseho je povera "akciou v rozpore s vedou". Milióny ľudí na celom svete však stále veria, že piatok trinásteho prináša nešťastie, že čierna mačka, ktorá prejde cez cestu, je zlým znakom a že rozbité zrkadlo znamená smolu.

Pozor na mačky, piatky aj rebríky. Prečo veríme poverám?
  • Zdieľať

O pár dní je piatok trinásteho, obávate sa ho? Ľudové povery majú na ľudí odjakživa značný vplyv. A to aj napriek tomu, že sú zjavne iracionálne. Podľa psychológa Stuarta Vyseho je povera "akciou v rozpore s vedou". Milióny ľudí na celom svete však stále veria, že piatok trinásteho prináša nešťastie, že čierna mačka, ktorá prejde cez cestu, je zlým znakom a že rozbité zrkadlo znamená smolu.

Môžu byť užitočné

"Je to preto, že povery počúvame od detstva," vysvetľuje psychológ Vyse. "Sú súčasťou ľudových tradícií a hrajú významnú úlohu v procese socializácie. V dnešnom svete nie je možné uspieť a všetko mať pod kontrolou, povery sa teda stávajú akýmsi mechanizmom, ktorý znižuje úzkosť a dáva nádej, že všetko pôjde dobre," dodáva.

Ďalším zaujímavým aspektom ľudových povier je ich zjavne náhodný charakter. "Nie sú žiadne dôvody na to, aby sme sa báli piatku trinásteho, čiernych mačiek, alebo aby sme neprešli popod rebrík," hovorí profesor psychológie z Cornellovej univerzity v USA Tom Gilvich. "Aj tak nás to však núti k tomu, aby sme im verili zo strachu, že provokujeme osud a že by sa nám mohlo stať niečo horšie," podotýka Gilvich.

Povery však môžu byť aj užitočné, najmä ak sa týkajú šťastia. Potvrdzuje to štúdia zverejnená v časopise Psychological Science zameraná na dôsledky a potenciálny prínos povier. Autori štúdie rozdali všetkým účastníkom výskumu golfové palice a polovici z nich povedali, že ich palice sú šťastné. Tieto osoby následne boli v hraní golfu úspešnejšie o 35 percent. "Aktivácia povery zvýšila hráčom sebadôveru a to viedlo k zlepšeniu ich výkonu," konštatovali vedci, ktorých citoval taliansky denník Corriere della Sera.

Viac
k Téme

Spôsobila povera mor?

Na čierne mačky, ktoré uctievali starí Egypťania a oslavovala ich aj severská kultúra, sa začalo pozerať v zlom svetle od 13. storočia, keď ich pápež Gregor IX. vo svojom kultúrnom boji proti pohanským symbolom označil za sluhov satana.

Od tejto chvíle začali v Európe mačky likvidovať, najmä tie čierne. To podľa niektorých historikov viedlo k tomu, že sa na starom kontinente rozšírili choroby prenášané potkanmi, čo mohlo spôsobiť epidémiu moru z roku 1348. Ešte v 17. storočí mnohí puritáni verili, že čierne mačky sú démoni v službách čarodejníc a vyzývali na ich vyhubenie.

Povera, že sa nesmie prechádzať popod rebrík, sa traduje od prvých kresťanov, pre ktorých každý trojuholník, a teda aj rebrík oprený o stenu, predstavoval Svätú Trojicu. Narušiť ju znamenalo privolať si nešťastie a uviesť tak dušu do zatratenia. Dnes je strach z prechádzania pod rebríkom motivovaný skôr praktickými dôvodmi, aby nám niečo nespadlo na hlavu.

Viac
k Téme

Po kýchnutí smrť

A ako je to s poverou o rozbitom zrkadle? Tá hovorí, že zničené zrkadlo prináša sedem rokov nešťastia. Mnohé antické kultúry sa zhodujú, že v odraze je aj kúsok duše, a teda keď sa rozbije na kúsky, stane sa dotyčná osoba zraniteľnou voči pohromám.

Skutočnosť, že človek na seba privoláva nešťastie celých sedem rokov, zrejme pochádza od starých Rimanov, ktorí boli presvedčení o tom, že sa duša a telo obnovujú vždy po siedmich rokoch a že človek tak musí žiť s "negatívnou karmou" až do novej obrody.

Keď niekto kýchne, hovoríme mu "na zdravie". Prianie dobrého zdravia pri kýchnutí súvisí s pápežom Gregorom I. Pri prvej pandémii moru v šiestom storočí sa často stávalo, že tí, ktorí opakovane kýchali, následne nečakane zomreli. Pápež vraj vtedy vyzval svoje ovečky, aby pri kýchnutí opakovali vetu "Boh ti žehnaj". Z toho vznikol súčasný pozdrav zdravíčko či na zdravie. Ten vyjadruje prianie, aby sa dotyčnej osobe vyhýbali choroby. S súčasnosti je takýto pozdrav len známkou dobrého správania a výchovy.