Zadlženosť Slovákov stále rastie, prekonáva dokonca výšku úspor

Zadlženosť Slovákov stále rastie, prekonáva dokonca výšku úspor

30.9.2017 11:50 | zdroj: TA3 TASR | zdroj foto: SITA/Jozef Jakubčo

Slováci dlhujú najviac v regióne východnej a strednej Európy. Zistila to 8. štúdia bohatstva národov s názvom Global Wealth Report, v ktorej skupina Allianz skúmala finančný majetok a dlhy domácností v 53 krajinách sveta. Podľa nej každý Slovák dlhuje v priemere 6160 eur, pričom priemer v regióne je 3360 eur.

Zadlženosť Slovákov stále rastie, prekonáva dokonca výšku úspor
  • Zdieľať

Slováci dlhujú najviac v regióne východnej a strednej Európy. Zistila to 8. štúdia bohatstva národov s názvom Global Wealth Report, v ktorej skupina Allianz skúmala finančný majetok a dlhy domácností v 53 krajinách sveta. Podľa nej každý Slovák dlhuje v priemere 6160 eur, pričom priemer v regióne je 3360 eur.

Prekonali sme aj susedov

Hoci minulý rok bol politicky veľmi turbulentným rokom, na bohatstvo jednotlivcov to zásadný vplyv nemalo. Po slabšom roku 2015, keď finančný majetok domácností stúpol len o 4,7 %, v minulom roku si domácnosti v celosvetovom meradle prilepšili o 7,1 %, čo sa takmer zhoduje s priemerom po kríze.

Na druhej strane, prvýkrát od roku 2009 rástli dlhy domácností rýchlejšie ako ekonomika. Dlhy Slovákov patria aj napriek ekonomickému oživeniu medzi najvyššie v regióne. Výška dlhu Slováka je o polovicu viac ako dlh Poliaka a dokonca dvakrát viac ako dlhuje obyvateľ Maďarska. Priemerný dlh Východoeurópana je pritom len 3360 eur.

Po výrazne menšom Estónsku tak dlhy Slovákov patria medzi najvyššie z krajín strednej a východnej Európy a tretí rok po sebe rástli dvojciferným číslom, až o 10,8 %. Podľa štúdie sa za posledných desať rokov dlhy Slovákov strojnásobili, hoci ich finančný majetok stúpol za poslednú dekádu len dvojnásobne.

Viac
k Téme

Dlhy prekonali úspory

Vďaka hypotekárnemu boomu dlhy Slovákov už druhý rok po sebe presiahli ich úspory. S nasporenou sumou vo výške 6150 eur na osobu sú tak Slováci až na 39. mieste v rebríčku bohatstva krajín. Bohatší ako Slováci sú Maďari, Poliaci, ale aj Bulhari. Česi sú dokonca dvakrát bohatší ako Slováci, keď ich čistá hodnota finančného majetku na osobu predstavuje 12.630 eur. Pozitívnou správou je, že finančné aktíva Slovákov stúpli minulý rok o 9,8 %, čo je druhá najvyššia miera rastu od čias finančnej krízy. Väčšinu týchto úspor, až 60 %, však Slováci držia stále v bankách, čo je najvyššie percento v regióne.

Najväčšie úspory mali podľa rebríčka v roku 2016 domácnosti USA, vyše 177.000 eur, a predbehli aj Švajčiarov, ktorí majú nasporených v priemere 175.000 eur. Tretí najbohatší sú Japonci s finančným majetkom takmer 97.000 eur. Zo sledovaných 53 krajín sú najchudobnejší Ukrajinci, ktorí majú úspory len vo výške 680 eur.

Podľa štúdie skupiny Allianz sa zadlžujú nielen Slováci, ale celý svet. Záväzky domácností v celosvetovom meradle sa totiž v roku 2016 zvýšili o 5,5 %, čo je najvyšší rast od predkrízových čias v roku 2007. Znamená to, že dlh tiež po prvý raz od roku 2009 rástol rýchlejšie ako nominálna celosvetová produkcia. Rast dlhov domácností v jednotlivých regiónoch sa však značne líši.

Sporitelia mohli utrpieť

Kým dlhy domácností mierne rástli v celej Európe aj Severnej Amerike, Latinská Amerika zaznamenala pokles dlhov obyvateľov. Naopak, prudký rast súkromných dlhov vidieť v Ázii, kde sa extrémne zadlžujú najmä domácnosti v Číne. Pomer dlhu domácností sa v najľudnatejšej krajine sveta len za posledných päť rokov zvýšil o 17 percentuálnych bodov. Ekonómovia upozorňujú na fakt, že päť rokov pred začiatkom veľkej finančnej krízy sa pomer dlhu v USA zvýšil približne o 20 percentuálnych bodov. Dlhová situácia v Číne by preto podľa nich mala byť pozorne sledovaná.

Štúdia priniesla aj ďalšie zaujímavé zistenia. Hoci akciovým trhom sa v roku 2016 mimoriadne darilo, investičné správanie sporiteľov bolo dosť prekvapivé. Súkromní sporitelia predali viac cenných papierov, ako kúpili, ale do bánk vložili až dve tretiny nových finančných prostriedkov, čo je nový rekord.

"Takéto investovanie nielenže nevytvára žiadne výnosy, ale sporitelia utrpia skutočné straty. Predpokladá sa, že len v roku 2016 sporitelia stratili okolo 300 miliárd eur v dôsledku inflácie. S rastúcou infláciou by tento rok tento údaj mohol byť dvojnásobne vyšší," hovorí Michael Heise, hlavný ekonóm spoločnosti Allianz. Kľúčom je podľa ekonóma digitalizácia, ktorá by mohla výrazne prispieť k lepším investičným procesom.

Viac
k Téme