Nemecko kancelárku nevymenilo, do parlamentu sa dostala aj AfD

Nemecko kancelárku nevymenilo, do parlamentu sa dostala aj AfD

25.9.2017 06:13 | zdroj: TA3 SITA TASR | zdroj foto: SITA/AP

V nemeckých parlamentných voľbách zvíťazila Kresťanskodemokratická únia Nemecka/Kresťansko-sociálna únia Bavorska (CDU/CSU) kancelárky Angely Merkelovej.

Nemecko kancelárku nevymenilo, do parlamentu sa dostala aj AfD

Článok bol aktualizovaný:

  • Zdieľať

V nemeckých parlamentných voľbách zvíťazila Kresťanskodemokratická únia Nemecka/Kresťansko-sociálna únia Bavorska (CDU/CSU) kancelárky Angely Merkelovej.

Vložiť video

Pravicovopopulistická strana tretia

Víťazom parlamentných volieb v Nemecku sa v súlade s očakávaniami stali s jasným náskokom kresťanskí demokrati z únie CDU/CSU. Spolu s doterajšími koaličnými partnermi, sociálnymi demokratmi z SPD, ktorí skončili druhí, však zaznamenali oproti predošlým voľbám výrazné straty.

Do Spolkového snemu (Bundestag) sa po prvý raz dostala aj pravicovopopulistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), a to hneď ako tretia najsilnejšia strana.

Vyplýva to z oficiálnych výsledkov zverejnených po sčítaní hlasov zo všetkých 299 volebných obvodov v spolkovej republike.

Najsilnejšou politickou silou v krajine zostane Kresťanskodemokratická únia (CDU) úradujúcej kancelárky Angely Merkelovej spoločne s jej sesterskou bavorskou stranou, Kresťanskosociálnou úniou (CSU). Spoločne získali 33,0 percenta hlasov, čo je jeden z ich najhorších povojnových výsledkov. Pred štyrmi rokmi dostali ešte 41,5 percenta hlasov.

Schulz v opozícii

Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) Merkelovej vyzývateľa Martina Schulza, ktorá doteraz vládla s konzervatívcami v tzv. veľkej koalícii, síce zostáva na druhom mieste, zisk 20,5 percenta hlasov je však jej historicky najhorší volebný výsledok. V roku 2013 mala 25,7 percenta hlasov. Predstavitelia SPD už krátko po zverejnení prognóz v avizovali odchod do opozície.

Súboj o tretie miesto zvládla s 12,6 percenta hlasov protiimigračne a euroskepticky zameraná AfD, ktorej prítomnosť v Bundestagu vyvoláva značné obavy na nemeckej politickej scéne i v širokej časti verejnosti.

Do parlamentu sa po štvorročnej absencii dostali znovu liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), za ktorých hlasovalo 10,7 percenta zúčastnených voličov. Šesticu strán v Bundestagu v nadchádzajúcom volebnom období doplnia strany Ľavica so ziskom 9,2 percenta hlasov a Zelení, ktorí dostali 8,9 percenta hlasov.

Rekordne veľký Bundestag

Na voľbách sa zúčastnilo približne 76 percent zo 61,5 milióna oprávnených voličov, čo je zreteľné zvýšenie v porovnaní s rokom 2013 (71,5 percenta).

Rekordná bude aj veľkosť nového Bundestagu, ktorých bude mať približne 700 namiesto doterajších 631 členov. Počet poslancov Spolkového snemu je po každých voľbách rozdielny vzhľadom na volebný systém v krajine a existenciu tzv. prevísajúcich, resp. vyrovnávajúcich mandátov.

Merkelovú po spolkových voľbách 2017 čaká štvrté funkčné obdobie v úrade kancelárky, no tiež komplikovaná tvorba nového kabinetu. Sama uviedla, že chce stabilnú, väčšinovú vládu a že jej konzervatívci koaličné rokovania "zvládnu".

Jamajská koalícia?

V situácii, keď všetky hlavné strany vylúčili spoluprácu s AfD a únia CDU/CSU nevstúpi do koalície s Ľavicou, sú tak matematicky možné dve politicky prijateľné vlády: pokračovanie veľkej koalície alebo spojenie Merkelovej bloku s FDP a zelenými.

Druhá uvedená kombinácia je známa ako "jamajská" koalícia, pretože tradičné farby týchto strán (v poradí zmienených subjektov čierna, žltá a zelená) sa zhodujú s farbami jamajskej vlajky. Vo vládach niektorých spolkových krajín si ju s rôznymi výsledkami už vyskúšali, no na spolkovej úrovni ešte nie.

Tvorba jamajskej koalície by bola zrejme časovo náročná. Slobodní demokrati, ktorí boli koaličnými partnermi Merkelovej v jej druhej vláde (2009-13) pred tým, ako pred štyrmi rokmi "vypadli" z parlamentu, a zelení sú tradičnými rivalmi. Po predošlých voľbách konzervatívci viedli prieskumné rozhovory o dvojstrannej koalícii aj so zelenými, k ničomu však nedospeli.

Slabšie výsledky CDU/CSU tiež pravdepodobne v tomto bloku oživia vnútorný tlak na zaujatie tvrdších, konzervatívnejších postojov. Bavorský premiér a líder CSU Horst Seehofer viedol s Merkelovou spory okolo prílevu migrantov a po nedeľňajších voľbách vyhlásil, že výsledky si vyžadujú, aby konzervatívci uzavreli "otvorené krídlo napravo". AfD je po 60 rokoch prvou stranou stojacou v politickom spektre napravo od CDU/CSU, ktorá vstúpi do nemeckého parlamentu.

Viac
k Téme