Ukázali, ako v tme a zime vyhynuli dinosaury a morské plazy

Ukázali, ako v tme a zime vyhynuli dinosaury a morské plazy

4.2.2017 10:00 | zdroj: TA3 | zdroj foto: ČTK/DPA/Peter Steffen

Náraz obrovského asteroidu pred 66 miliónmi rokov zmenil na Zemi všetko. Teplota poklesla o vyše 20 stupňov, slnko na dlhé roky zašlo a nad planétou sa dokonca vytvoril závoj kyseliny sírovej. Nová štúdia vytvorila počítačovú simuláciu, ktorá ukázala, čo presne sa po dopade „zabijaka dinosaurov“ stalo.

Ukázali, ako v tme a zime vyhynuli dinosaury a morské plazy
  • Zdieľať

Náraz obrovského asteroidu pred 66 miliónmi rokov zmenil na Zemi všetko. Teplota poklesla o vyše 20 stupňov, slnko na dlhé roky zašlo a nad planétou sa dokonca vytvoril závoj kyseliny sírovej. Nová štúdia vytvorila počítačovú simuláciu, ktorá ukázala, čo presne sa po dopade „zabijaka dinosaurov“ stalo.

Šancu dostali cicavce

Vedci sa vo všeobecnosti zhodujú, že hlavnou príčinou vyhynutia dinosaurov a veľkých živočíšnych druhov bol dopad veľkého asteroidu do oblasti pri dnešnom Mexiku. Nasledovali zemetrasenia a gigantické vlny cunami. Zahynulo asi 75 percent všetkých zvierat na Zemi, skončili sa druhohory a namiesto dinosaurov zázrakom dostali šancu naši predkovia - cicavce.

Diskusie sa vedú už len o tom, čo presne nasledovalo po dopade asteroidu a ako celý proces zapadol do seba. Skoršie štúdie vyzdvihoval následky špinavého smogu, iné ničivé cunami, ďalšie mraky síry. Vedci z Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy sa na pád asteroidu pozreli cez počítačovú simuláciu, ktorá sa bežne používa na namodelovanie klimatických zmien.

Teplota klesla o vyše 20 stupňov

Ich nová štúdia tvrdí, že nešlo ani tak o hrozivý náraz, hoci v dôsledku neho zahynulo všetko živé v širokom okolí, ale o následné zatemnenie oblohy.

"Veľké ochladenie po dopade asteroidu, ktorý sformoval kráter Chicxulub v Mexiku, je medzníkom v histórii Zeme," vyjadrila sa Julia Gruggerová z výskumného tímu. Počítačové simulácie ukázali, že k dlhodobému ochladzovaniu prispela síra.

Predchádzajúce výskumy sa zameriavali na krátkodobé následky prachu v atmosfére. Ochladenie klímy však nebol proces, ktorý nastal zo dňa na deň. Po dopade sa do atmosféry dostali rozptýlené kvapôčky kyseliny sírovej a zahalili Zem do temného závoja.

Viac
k Téme

Pred nárazom asteroidu bola priemerná teplota 27 stupňov Celzia, ale po masívnom dopade klesla teplota na 5 stupňov Celzia. Znamenalo to skutočne veľké ochladenie. Ako sa menila teplota za pár rokov, ukazuje animácia. Teplota v trópoch mohla dokonca krátkodobo poklesnúť na mínus 22 stupňov Celzia – to teplomilné veľké tvory prežiť jednoducho nemohli.

Po amonitoch zostali už len skamenené schránky. (ČTK/Kamaryt Michal)
Po amonitoch zostali už len skamenené schránky. (ČTK/Kamaryt Michal)

Zem sa spamätávala desaťročia

Klíma sa s najhoršími následkami nárazu niekoľkokilometrového asteroidu vyrovnávala asi 30 rokov. Tri roky po náraze už teplota klesla pod bod mrazu a zemeguľa získala poriadne polárne čiapočky. Spustilo to ďalšie neblahé procesy.

Ochladzovanie malo vplyv aj na svetové oceány. Studená voda zhustla a pod vlastnou ťarchou klesala do hlbín. Teplejšia voda medzitým z hĺbky stúpala hore a priviedla živiny vyššie k hladine, kde sa sformovali obrovské kolónie rias a siníc. Tento jav poznáme aj dnes ako vodný kvet, ktorý v stojatých vodách vyzerá ako hustý zelený koberec. Tak ako v súčasnosti, aj vtedy mali premnožené sinice neblahý vplyv na prostredie.

Je celkom možné, že sinice produkovali toxické látky, ktoré negatívne ovplyvňovali život pri pobreží. Oceány aj bez ohľadu na to úplne zmenili svoje pôvodné ekosystémy. Viedlo to k zániku niektorých druhov, vrátane prastarých amonitov a veľkých morských plazov, plesiosaurov.

Takto mohli vyzerať pleisosaury, ktoré neprežili zmenu morského ekosystému. (AP Photo/National Science Foundation)
Takto mohli vyzerať pleisosaury, ktoré neprežili zmenu morského ekosystému. (AP Photo/National Science Foundation)

Život je veľmi zraniteľný

Počítačová simulácia však nepriniesla viac svetla len do dávnej minulosti, ale dobre ilustruje aj hrozby, ktoré by sa opäť týkali ľudí, ak by Zem opäť zasiahol vesmírny objekt.

Pozemský život je veľmi zraniteľný. "Ukazuje to tiež, aká dôležitá je klíma pre všetky formy života na našej planéte. Irónia je, že dnes najbezprostrednejšia hrozba nepochádza z prirodzeného ochladenia, ale z globálneho otepľovania spôsobeného ľudstvom," poznamenal výskumník z Inštitútu Georg Feulner.

Viac
k Téme