Legendárny skladateľ a klávesový mág Varga oslavuje 70. narodeniny

Legendárny skladateľ a klávesový mág Varga oslavuje 70. narodeniny

29.1.2017 18:20 | zdroj: TA3 ČTK | zdroj foto: SITA/Katarína Acél - Gáliková

Hudbu Mariána Vargu rozoznáte už po pár tónoch. Takmer všetko, na čo siahol, vstúpilo na Slovensku ale aj v Čechách do hudobných dejín. Slovenský rockový klávesista a skladateľ žil divoko a nespútane, ale nevyhorel, ako mnohí iní. Oslavuje 70 rokov.

Legendárny skladateľ a klávesový mág Varga oslavuje 70. narodeniny
  • Zdieľať

Hudbu Mariána Vargu rozoznáte už po pár tónoch. Takmer všetko, na čo siahol, vstúpilo na Slovensku ale aj v Čechách do hudobných dejín. Slovenský rockový klávesista a skladateľ žil divoko a nespútane, ale nevyhorel, ako mnohí iní. Oslavuje 70 rokov.

Charizmatický inovátor

Svoje experimenty, fúziu rocku a klasickej hudby i strhujúce improvizácie, zaznamenal na viac než 20 platniach, k tomu skladal hudbu pre televízne a divadelné inscenácie aj pre film. Legendou ho začali nazývať už po albume Konvergencie z roku 1971. Mal 24 rokov a hudbe, ktorú skladal a hral, s úškrnom hovoril "vážna hudba pre bígbiťákov".

Už na konci 60. rokov vytvoril so skupinou Prúdy jeden z kľúčových slovenských albumov, Zvoňte zvonky. V 70. rokoch viedol inštrumentálne najvyspelejší rockový súbor v Československu - Collegium Musicum. Po jeho zániku sa ako jeden z prvých začal venovať absolútnej improvizácii.

Aj Vargov javiskový prejav bol odjakživa zážitkom: Cigary a cigarety, fľaša vína na piane a sústredený výraz jeho nahrbenej postavy. Niektoré jeho piesne sú plné smútku, čo pramení čiastočne z toho, že súčasťou jeho životného príbehu boli aj zdravotné problémy a protialkoholická liečba.

Collegium Musicum počas Live Tour 2009 v Košiciach. Na snímke zľava Marián Varga - klávesy,  Fedor Frešo - basgitara, Martin Valihora - bicie a Fero Griglák - gitara. Zdroj: TASR/František Iván
Collegium Musicum počas Live Tour 2009 v Košiciach. Na snímke zľava Marián Varga - klávesy, Fedor Frešo - basgitara, Martin Valihora - bicie a Fero Griglák - gitara. Zdroj: TASR/František Iván

Rodák zo Skalice, žiak Jána Cikkera

Narodil sa 29. januára 1947 v Skalici a k hudbe ho vraj priviedol strýko, ktorý rodine daroval klavír. Nástroj mladého Mariána zaujal, ale inak bol normálny huncút a v siedmej triede už "fakt celkom slušný fajčiar". Ako mladík sa učil u slávneho skladateľa Jána Cikkera. Neskôr začal študovať na konzervatóriu, ale školu nedokončil.

So spevákom Pavlom Hammelom a skupinou Prúdy sa stretli v roku 1967 a o dva roky neskôr vydali album Zvoňte zvonky, kde sa objavujú rozličné hudobné štýly a motívy (Varga sám neuznáva delenie hudby na klasickú a populárnu). V roku 1972 vytvoril Marián Varga spolu s Pavlom Hammelom kultový album Zelená pošta.

Prvá artrocková skupina v Československu

Ešte v roku 1969 Varga založil prvú artrockovú skupinu v Československu, Collegium Musicum, hrajúcu vlastné inštrumentálne skladby v kombinácii s úpravami diel J. S. Bacha, Josepha Haydena, Rimskijeho-Korsakova a ďalších klasikov.

Skupina pôsobila do roku 1979, neskôr ju Varga niekoľkokrát príležitostne obnovil, najmä v roku 1981 pre nahrávanie albumu Divergencie. Rovnako k Hammelovi sa niekoľkokrát vracal a spoločne zložili prvý slovenský muzikál Cyrano z predmestia (1977).

Prvý sólový album, Stále tie dni, byť ešte s hudobníkmi, vydal Varga v roku 1984. Po roku 1990 nahral LP s Vladimírom Mertom a napísal hudbu ku Krylovej poézii. Spoločnú nahrávku s Moyzesovým kvartetom, ktorého hudobníci s Vargom už spolupracovali, vytvoril v roku 2006, po rokoch v ústraní, keď depresiu prebíjal alkoholom. Znejú na ňom a jeho staré rockové pesničky.

Marián Varga počas spomienkového koncertu Drahý Václav pre zosnulého československého exprezidenta, ktorý sa konal na bratislavskom Námestí SNP. Zdroj: SITA/Diana Černáková
Marián Varga počas spomienkového koncertu Drahý Václav pre zosnulého československého exprezidenta, ktorý sa konal na bratislavskom Námestí SNP. Zdroj: SITA/Diana Černáková

Zvuk ako pocit v rukách

Varga o sebe tvrdí, že odmalička myslel rukami: "Každý zvuk, ktorý počujem, je pre mňa pocitom ruky na klaviatúre. Hudba sa mi nezobrazuje v notách. Miesto noty sa mi objaví ruka." A mnohé jeho hudobné nápady sa vraj vlastne zrodili omylom: "Moje skladby vznikali vo zvláštnom chaose. Niečo som si hral, zrazu mi ruka skĺzla, kam nemala, a ja som to začal rozvíjať."

Vo voľnom čase rád spí a tiež veľa číta. S druhou manželkou Janou sa pred časom odsťahoval z Bratislavy na vidiek. A o sebe rozpráva v rozhovoroch s Petrom Uličným, ktoré vyšli v roku 2004 pod názvom O cestách, ktoré vedú do Ríma.

Viac
k Téme