Po storočiach nazreli do Božieho hrobu. Výskumníkom sa triasli kolená

Po storočiach nazreli do Božieho hrobu. Výskumníkom sa triasli kolená

5.11.2016 19:54 | zdroj: TA3 | zdroj foto: SITA/Dusan Vranic/National Geographic via AP

Nikto sa tam nepozrel takmer pol tisícročia. Na miesto, kde podľa tradície pochovali Ježiša Krista, sa pred niekoľkými dňami pozreli výskumníci. Na preskúmanie posvätného priestoru mali len pár hodín.

Po storočiach nazreli do Božieho hrobu. Výskumníkom sa triasli kolená
  • Zdieľať

Nikto sa tam nepozrel takmer pol tisícročia. Na miesto, kde podľa tradície pochovali Ježiša Krista, sa pred niekoľkými dňami pozreli výskumníci. Na preskúmanie posvätného priestoru mali len pár hodín.

Mramor chránil pred pútnikmi

Podľa kresťanskej tradície bolo mŕtve telo Ježiša Krista pochované do skalného hrobu v Jeruzaleme. Nad týmto miestom by sa mala v súčasnosti týčiť Bazilika Božieho hrobu, ktorá hrob chráni pred poškodením.

Útroby baziliky skrývajú čosi ako pohrebné lôžko z vápenca. Problémom bolo, že tento kus skaly ľudské oko nevidelo od roku 1555. Práve vtedy sa cirkevné autority rozhodli ochrániť vzácne miesto pred dychtivými pútnikmi. Vápenec zakryli mramorovými platňami, aby zabránili veriacim dotýkať sa miesta a hlavne vyberať kúsky skaly ako relikvie.

Výskumníci dostali po prvý a možno aj posledný raz možnosť pozrieť sa na toto pre mnohých mimoriadne posvätné miesto. Dostali 60 hodín na to, aby v centrálnej časti baziliky odkryli mramorové obloženie a preskúmali to, čo bolo pod ním.

Križiacky kríž

Prekvapením bolo, že okrem mramoru sa na mieste nachádzal aj ďalší výplňový materiál a vápencové lôžko sa zdalo neporušené. Na mramorovom obklade, ktorý pochádza z čias križiackych výprav, sa našiel znak kríža.

Samotní výskumníci pre National Geographic priznali, že sa im pri odkrývaní triasli kolená.

Nie je pritom vôbec isté, že Kristus v hrobe naozaj spočinul i keď sa nenašlo nič, čo by tradíciu spochybňovalo. Všetko, čo sa o lokalite vie, je zapísané v biblických textoch. Jednotlivé evanjeliá však vznikali desaťročia po ukrižovaní.

Hovoria príbeh Ježiša Krista, ktorý bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Mŕtve telo uložili jeho prívrženci do skalného hrobu, ktorý pôvodne patril majetnému stúpencovi Ježiša, Jozefovi z Arimatie.

Archeológovia už okolo Jeruzalema odhalili viac ako tisícku takýchto skalných hrobov. Všetky by v istom zmysle mohli byť kandidátom na Ježišov hrob. Vyzerali zhruba rovnako - v pohrebnej komore boli výklenky, kde sa ukladali telá. Potvrdeným faktom teda je len to, že v dobe Krista sa naozaj pochovávalo do miest, akým je lôžko v jeruzalemskej bazilike.

Na mramore sa našiel znak kríža. Môže patriť do čias križiackych výprav. (Youtube/National Geographic)
Na mramore sa našiel znak kríža. Môže patriť do čias križiackych výprav. (Youtube/National Geographic)

Pri Afrodite mali zabudnúť na Ježiša

Evanjeliá tvrdia, že Ježiša pochovali za hradbami Jeruzalema pri mieste, ktoré sa volalo Golgota. Múry mesta sa však neskôr rozširovali, a tak sa Golgota a aj domnelý hrob vlastne dostali do samotného centra.

Miesto sa stalo posvätným vďaka matke rímskeho cisára Konštantína. Horlivá kresťanka Helena prišla do Jeruzalema, aby hľadala pôvodné biblické miesta. Jeruzalemčania jej ukázali malú jaskynku, o ktorej sa tradovalo, že tu Ježiš Kristus ležal mŕtvy po svojom ukrižovaní a na tretí deň vstal z mŕtvych.

V tej dobe už Jeruzalem vyzeral úplne inak ako za biblických čias. Okrem posunutých hradieb bola na mieste hrobu pohanská svätyňa založená cisárom Hadriánom. Rimania tu uctievali Afroditu. Existujú však dôkazy, že takto chceli len prekryť ranokresťanskú úctu k jaskyni.

Viac
k Téme

Starajú sa viaceré cirkvi

Bazilika Božieho hrobu je rozdelená na niekoľko častí, keďže sa v priebehu storočí rozširovala. Jej srdcom však stále zostáva malá svätyňa s údajným Kristovým hrobom. Nazývajú ju edikula.

Za stáročia musela čeliť nielen masám pútnikov, ale aj hordám inovercov túžiacich zničiť kresťanský symbol. Teraz sa o ňu stará až šesť cirkevných spoločenstiev. Baziliku spravujú františkáni ale aj pravoslávna a arménska pravoslávna cirkev.

V strede baziliky Božieho hrobu sa nachádza edikula. (AP Photo/Bernat Armangue)
V strede baziliky Božieho hrobu sa nachádza edikula. (AP Photo/Bernat Armangue)

Na oprave chrámu sa všetci dohodli ešte pred 50 rokmi, komplikované vzťahy a financie však projekt brzdili. Rekonštrukcii v súčasnosti veľmi pomohla štedrá dotácia jordánskeho kráľa Abdulláha II. Keď sa na jar práce na bazilike ukončia, statika edikuly by mala byť v oveľa lepšej kondícii.

Odborníci, ktorí majú za sebou práce na gréckej Akropole alebo v istanbulskej Hagii Sofii, nahradia skorodované oporné stĺpiky za titánové a vyplnia stáročia staré trhliny. Zároveň vysekali malé okienko do mramoru edikuly, aby aj pútnici mohli vidieť kúsok pohrebnej jaskyne.

Dá sa však ešte zistiť, či ide o skutočný hrob Ježiša? Na mieste už nie sú žiadne pozostatky DNA, ktoré by sa dali zanalyzovať. "Nie sme si absolútne istí, že Bazilika Božieho hrobu je miestom Ježišovho hrobu, ale určite nemáme žiadne iné miesto, ktoré by malo rovnakú váhu a nemáme ani dôvod odmietať autenticitu tohto miesta," vyjadril sa jasne bývalý archeológ mesta Jeruzalem Dan Bahat.

Viac
k Téme