Michal Kováč: Z malej obce cez Kubu až do prezidentského paláca

Bývalý slovenský prezident Michal Kováč zomrel v stredu 5. októbra.

Vylúčený z KSČ

Politik a bankár Ing. Michal Kováč, CSc. bol v rokoch 1993-1998 prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky. Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950-1955).

Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955-1956), v rokoch 1956-1967 bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS, 1956-1965). V rokoch 1965-1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, v rokoch 1967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa. Stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, v pobočke Bratislava-mesto.

V bankovníctve pracoval do roku 1989. Popritom bol vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978-1989), kde sa venoval problémom menovej politiky. V rokoch 1987-1989 tiež externe prednášal na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská technická univerzita) v Bratislave.

Sídlo na hrade

Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu. V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien vo vláde národného porozumenia (vo funkcii bol do mája 1991, po odvolaní Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády podal demisiu). V rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.

V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR, resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (1990-1992). Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSFR, dňa 25. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k 31. decembru 1992.

Ako kandidát HZDS bol Michal Kováč poslancami Národnej rady Slovenskej republiky 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb zvolený za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky. Hlavou štátu a súčasne hlavným veliteľom Ozbrojených síl bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998.

Napriek tomu, že sídlom slovenského prezidenta nemal byť v budúcnosti Bratislavský hrad, svoj úrad začal vykonávať Michal Kováč práve v týchto historických priestoroch. Tu úradoval až do roku 1996, kedy sa presťahoval do Grassalkovichovho paláca, ktorý sa stal definitívnym sídlom slovenských prezidentov.

Nedorozumenia s Mečiarom

Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia s premiérom a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, prameniace z nesúhlasu prezidenta s niektorými činmi a rozhodnutiami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov slovenského zákonodarného zboru a pád jeho druhej vlády.

Po návrate Vladimíra Mečiara do premiérskeho kresla koncom roka 1994 a Kováčovom odmietnutí vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu nasledovalo každoročné znižovanie rozpočtových prostriedkov pre Kanceláriu prezidenta, ignorovanie jeho zahraničných ciest a návštev v regiónoch zo strany slovenskej vlády a štátnej správy. Jeho syn Michal Kováč ml. bol 31. augusta 1995 ilegálne zavlečený do Rakúska, kde ho zatkla polícia na základe zatykača Interpolu.

Po uplynutí prezidentského mandátu Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani 11. mája 1999 vzdal.

Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu. Bolm spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich na Slovensku.

Mnoho medzinárodných ocenení

V roku 1994 mu v Spojených štátoch amerických udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku (1994). V roku 1995 dostal v USA Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu.

V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwasniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov ocenenie Orden Stará planina so šerpou. Bol držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí.

V roku 2003 pri príležitosti 10. výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov.

Podlomené zdravie

Bývalý slovenský prezident Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 o 19.50 h vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. V nemocnici bol hospitalizovaný niekoľko dní. Najskôr bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Potom sa však jeho zdravotný stav mierne zlepšil, preto ho odpojili od prístrojov a Kováč dýchal sám.

Potom však opäť začal mať problémy, zase bol v umelom spánku, lekári ho opäť dali na pľúcnu ventiláciu. Kováčovi začali zlyhávať orgány. Exprezidenta museli pre zdravotné problémy v priebehu niekoľkých mesiacov hospitalizovať viackrát, roky ho trápila aj Parkinsonova choroba.

Michal Kováč bol ženatý. S manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala.