Skutočný pán prsteňov žil pred tisícročiami v Grécku. Odhalili jeho hrob

TA3
8.10.2016 20:01

„Prstene moci“, ale aj slonovinový hrebeň či luxusné bronzové zrkadlo našli v hrobe starovekého hrdinu, ktorý sa podarilo odkryť v Grécku. Ide o jeden z najvýznamnejších nálezov svojho druhu.

Skutočný pán prsteňov žil pred tisícročiami v Grécku. Odhalili jeho hrob
SITA/AP

Doba bájnych hrdinov

Bezmenný mocný muž, ktorého nazývajú aj gryfí bojovník, zomrel približne pred 3500 rokmi a jeho hrob zostal až dodnes nedotknutý. Unikátny nález je pre odborníkov mimoriadne dôležitý a to nie len pre poklady, ktoré sa našli pri tele mŕtveho.

Bojovník totiž žil v čase prelínania sa dvoch zásadných gréckych kultúr. Na Kréte práve vrcholila minojská civilizácia, ktorú poznáme z mýtov o Minotaurovi a na pevnine sa vzmáhala mykénska kultúra. O nej vieme najviac od Homéra, ktorý ju popísal v slávnych dielach Iliada a Odysea. K mykénskej civilizácii patrili aj bájni hrdinovia Achiles, Agamemnón či Odyseus. Ak skutočne existovali, poznal ich záhadný bojovník, ktorého pochovali ako kráľa?

pylos-hreben_0a000002-8bfe-0819.jpg

Zdá sa, že osoba v hrobe, ktorý našli na mieste starovekého mesta Pylos, mala do činenia s obomi týmito kultúrami a môže byť kľúčom k ich pochopeniu.

Podľa výzdoby hrobu to mohol byť panovník, slávny bojovník, ale stále sa uvažuje aj o kňazovi. Jeho mŕtve telo pochovali s veľkou pompou, doslova ho obsypali vzácnymi šperkami a zbraňami. Hroby z podobného obdobia a regiónu boli väčšinou doplnené keramikou, alebo v nich ležalo viacero ľudí, takže sa jednotlivé nálezy presne nedali priradiť ku konkrétnej mŕtvole.

pylos-prsten2_0a000002-87e4-da41.jpg

Zlaté prstene moci

Tridsiatnik žil v trójskych časoch zrejme ako mocná postava svojej komunity. Z asi dvetisíc predmetov nájdených v hrobe získali najviac pozornosti štyri zlaté prstene. Archeológovia ich nazývajú aj prstene moci, pretože niet pochýb o tom, že boli poznávacím znamením elity.

Práve prstene sú najzásadnejším dôkazom prepojenia oboch civilizácii. Hoci mocného „pána prsteňov“ pochovali na pevnine, zlaté odznaky jeho moci pochádzali z Kréty. Vyrobili ich na ostrove z plátov zlata a na pečatnej ploche s pozoruhodným zameraním na detail vyryli kultové výjavy.

Prvý prsteň má na sebe vytepaného skákajúceho býka, druhý zobrazuje päť ženských postáv so šokujúco podrobnou kresbou oblečenia zhromaždených okolo prímorskej svätyne, tretí tiež zobrazuje ženu, zrejme bohyňu, s palicou v ruke a obkolesenú vtákmi. Štvrtý prsteň má tiež bez pochybností náboženský význam. Na pečatidle žena ponúka bohyni sediacej na tróne býčí roh. Bohyňa má v rukách zrkadlo.

pylos-prsten3_0a000002-8845-a8b0.jpg

Býčí kult

O býkovi sa s určitosťou vie, že patril k posvätným symbolom minojskej kultúry. Otázkou zostáva, čo znamenal tento kult pre pevninských Grékov budujúcich si mykénsku kultúru a či si význam býka uvedomovali aj na pevnine. Objavitelia hrobky, americkí archeológovia Jack Davis and Sharon Stockerová, sú po ročnom výskume presvedčení, že áno.

pylos-zrkadlo_0a000002-88c8-56f9.jpg

Motív býka alebo býčieho rohu sa nenachádza len na prsteňoch moci, ale aj na ďalšom artefakte z hrobu, akomsi žezle alebo ozdobnej palici. Nemôže ísť o náhodu, rohy mohli symbolizovať moc a autoritu jeho majiteľa. Kultový význam podčiarkuje aj bronzové zrkadlo nájdené pri nohách „pána prsteňov“. Špekuluje sa, že ide o nadviazanie na odkaz, ktorý sa nachádza na prvom prsteni.

Bojovník so svojimi prsteňmi moci bol súčasťou elity práve v čase, keď Mykénčania dobývali Krétu a veľa čerpali z ostrovnej minojskej kultúry. Jednotlivé prvky v hrobovej výbave mohli pochádzať z bojovej výpravy, ale určite nejde len o jednoduché navŕšenie lupu do hrobky. "Nebolo to tak, že by tam (na Krétu) jednoducho išli a vykradli zlatníctvo. Rozmýšľali pri tom a vybrali si špecifické predmety na zaradenie do hrobu," vysvetlila Stockerová.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok