Črtá sa vláda pravice? Nutné sú veľké kompromisy aj krotenie ega

TA3 ČTK
7.3.2016 18:55

Lídri politických strán na budú musieť pristúpiť k značným kompromisom, aby krajina mala po parlamentných voľbách novú vládu s podporou väčšiny poslancov. Ak tak neurobí, rokovania o vytvorení stabilného kabinetu skončia v slepej uličke, vyplýva z vyjadrení politikov a komentárov médií.

Problémom sú hodnotové rozpory

Povolebné vyjednávania ovplyvní nielen vysoký počet až ôsmich strán v parlamente, prekvapivý úspech krajne pravicovej strany Kotleba-Ľudová strana Naše Slovensko, s ktorou najväčšie strany odmietli spoluprácu, ale aj hodnotové rozpory medzi stranami.

Výsledky volieb ponúkajú niekoľko možností ohľadom zloženia budúcej vládnej koalície. Po dnešku je ale menej pravdepodobná možnosť, že by víťaz volieb, doteraz vládna strana Smer premiéra Roberta Fica, dokázala zostaviť koalíciu s väčšinovou podporou v parlamente.

Práve Smer, ktorý prišiel o doterajšiu väčšinu v Národnej rade, sa ako prvý pokúsi zostaviť vládu. Neformálne poverenie od prezidenta Andreja Kisky dostane Fico v utorok 8. marca.

Všetko závisí od SNS a Mostu

Pre vznik kabinetu s väčšinovou podporou v parlamente bude zrejme potrebné, aby si cestu k sebe nakoniec našli nacionalistická Slovenská národná strana a poloetnická strana Most-Híd, ktorá má vo svojich radoch nielen zástupcov početnej maďarskej menšiny, ale aj väčšinového obyvateľstva. Predseda Most-Híd Béla Bugár však po voľbách odmietol spoluprácu so SNS, ktorej bývalý predseda Ján Slota bol známy okrem iného vulgárnymi výpadmi voči Maďarom. SNS Slotu zo svojich radov pre nezrovnalosti v hospodárení strany pred tromi rokmi vylúčila.

Ak by Most-Híd prikývol na spoluprácu so SNS pod vedením terajšieho umierneného predsedu Andreja Danka, mohla by vzniknúť široká koalícia strán pravého stredu, ktorú by vytvorili SaS, zoskupenia OĽaNO-NOVA, SNS, Most- Híd a nová strana Sieť. Dokopy by so 76 kreslami mali v 150-člennej Národnej rade tesnú väčšinu.

Podporu prípadnej pravicovej vláde v parlamente prsľúbil podnikateľ Boris Kollár, ktorý so svojim hnutím Sme rodina-Boris Kollár bude s 11 mandátmi nováčikom v Národnej rade, ale na vláde sa podieľať nechce.

Koalíciu so Smerom odmietajú

"Pán Bugár stojí pred Sofiinovou voľbou. Ak pôjde do vlády so SNS, musí to vysvetľovať svojim voličom. Ale tým protikorupčne naladeným voličom bude musieť veľmi vysvetľovať, ak pôjde do vlády so Smerom. Myslím, že je jednoduchšie vysvetliť spoluprácu so SNS," povedal novinárom líder OĽaNO Igor Matovič po stretnutí s prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý odštartoval rokovania so zástupcami politických strán. OĽaNO je po voľbách treťou najsilnejšou stranou v krajine.

Bugár reagoval, že zmeniť postoje ohľadom spolupráce s inými stranami by mohli aj SaS a OĽaNO-NOVA, ktoré povolebnú koalíciu so Smerom zhodne odmietli. "Každá politická strana je pred voľbou. Keď sa tu hovorí o nejakej hrubej čiare, môžu ju urobiť aj pán Matovič aj pán Sulík," povedal Bugár.

Spomínaná koalícia by závisela aj od ochoty SNS, ktorá sa zatiaľ nevyjadrila, či sa prikloní k pravicovým stranám alebo k Smeru. Podľa Danka "je to v strane rozdelené 50 na 50."

Kotlebu absolútne vylučujú

Druhý doteraz najčastejšie spomínaný variant zloženia väčšinovej vlády zo Smeru, SNS, Most-Híd a Siete už zrejme padol. Strana Sieť sa totiž rozhodla, že nebude rokovať so Smerom o vytvorení kabinetu a že nepochybne nebude prekážkou na zostavenie pravicovej vlády. Prípadná trojkoalícia Smer, SNS a Most-Híd by mala v parlamente presnú polovicu kresiel.

Aj ďalšie možné varianty zostavenia novej vlády s väčšinou v parlamente by si vyžiadali výrazný obrat z doterajších vyhlásení politikov. Okrem SaS Richarda Sulíka, OĽaNO a Siete totiž spoluprácu so Smerom odmietlo aj Kollárovo hnutie Sme rodina. Tieto štyri strany obsadia v snemovni spolu 61 kresiel. Ďalších 14 mandátov získala krajne pravicová strana ĽS NS, s ktorou odmietli spolupracovať ako Smer, tak strany pravého stredu.

Aj v prípade, že sa straníckym lídrom podarí zostaviť kabinet, dôjde na Slovensku k výraznej zmene oproti vývoju po voľbách v roku 2012, po ktorých Smer vytvoril jednofarebnú vládu.

Slovenskí sociológovia aj médiá označili volebné výsledky za pat, ktorý môže vyústiť v úradnícku vládu a v predčasné voľby. Proti novým voľbám sa postavil Fico, Kollár zasa za najhoršiu možnosť označil úradnícku vládu.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok