Ak sú olovené kódexy pravé, kresťanstvo získalo kľúčové relikvie

4.4.2015 20:03 | zdroj: TA3 | zdroj foto: David Elkington
Ak sú olovené kódexy pravé, kresťanstvo získalo kľúčové relikvie
  • Zdieľať

Z oblasti Svätej zeme a z čias Ježiša Krista majú byť zvláštne olovené knihy, ktoré sa našli pred niekoľkými rokmi. Ak sa potvrdí ich pravosť, môžu byť najväčším podobným objavom od zvitkov od Mŕtveho mora.

Povodeň odhalila poklad

Pred štyrmi rokmi sa v Izraeli objavili zmienky o existencii zvláštneho súboru starých kníh. Ich stránky veľké ako kreditná karta boli z olova a boli prepojené kovovými kruhmi.

Kódexy sa našli u beduína, ktorý tvrdil, že sú majetkom rodiny už viac ako sto rokov. Celá vec má však niekoľko otáznikov. Podľa Ammánu kódexy patria Jordánsku, pretože pochádzajú z územia v severnej časti krajiny. Tam povodeň odhalila jaskynné výklenky označené sedemramenným svietnikom a pod týmto židovským symbolom vraj našli olovený poklad.

Asi 70 zväzkov z olova môže predstavovať zriedkavú relikviu ranného kresťanstva. Písomné artefakty z obdobia krátko po Kristovej smrti sú v oblasti Svätej zeme veľmi vzácne.

Na olovených listoch sú zakódované hebrejské nápisy. Niektorí vedci sa prikláňajú k hypotézam, že ich vytvorili prví kresťania. Chýba však podrobná analýza obsahu aj zloženia kódexov.

Sú kódexy pravé?

Dlhodobým obhajcom olovených kódexov je Brit David Elkington. Niektoré obrázky z nich interpretuje ako spoločenstvo prvých kresťanov, ktorí stoja bok po boku s Ježišom. Presvedčeniu, že je to kresťanská pamiatka, nahráva obrázok sedemramenného svietnika, ktorí židia bežne nezobrazovali.

Philip Davis z univerzity v Sheffielde zase vysvetľuje obraz mesta vyrytý v olove ako Jeruzalem v popredí s Ježišovým krížom v tvare písmena T a hrobom.

Židia používali väčšinou dlhé zvitky, kresťania však zvitky sekali na stránky a zväzovali do kníh. Aj tento fakt by mohol nahrávať autenticite olovených kódexov.

Tieto fotografie urobil sám David Elkington a horlivo presviedča, že nejde o podvod.

Vedci a teológovia žiadajú preskúmanie

Všetky tieto dôkazy sú však nepriame. Pomohla by ich podrobná odborná analýza. Britský The Economist upozornil, že na konci marca vzniklo v Británii z iniciatívy vedcov a náboženských autorít Centrum pre štúdium jordánskych olovených kníh, ktoré sa snaží zatlačiť na Jordánsko, aby kódexy poriadne preskúmalo.

Všetko ale môže byť aj inak. Pochybnosti o autorite Davida Elkingtona ako hlavného propagátora kódexov zazneli v programe BBC Inside Out. Na výskum kódexov mu prichádzajú tisícky libier a ďalšie prostriedky by mu mohlo priniesť sfilmovanie príbehu.

Učiteľ starovekých dejín na Oxforde Peter Thonemann zapochyboval tiež: „Som si tak istý ako je ti len možné, že celé kódexy sú falošné. Môžem na to staviť svoju akademickú reputáciu.“ V podobnom duchu prišlo aj vyjadrenie Izraelského pamiatkového úradu. „Prezreli ich experti a všetci absolútne pochybujú o autenticite.“

Problém je práve kov, z ktorého sú kódexy vytvorené. Nezávislá metalurgická analýza by dokázala vyriešiť niekoľko otáznikov. Podľa Economics jeden z testov skutočne zistil, že materiál je starý, skeptici však upozorňujú, že staroveké olovo mohol chytiť do rúk moderný falšovateľ. Materiál je teda pôvodný, ale obsah môže byť nový.

Falšovanie nie je ľahké

Na druhej strane objekty nesú výrazné známky korózie a potenciálny falšovateľ by musel vyvinúť veľa úsilia, aby to napodobnil. Rovnako ak by sa aj jeden z mnohých kódexov ukázal ako falošný, neznamená to ešte, že je celá séria podvodom. Ďalšou možnosťou je, že ide o novšie kópie starovekého prototypu.

V príbehu je príliš veľa otáznikov. Ak by sa potvrdila autenticita olovených kódexov, mohlo by ísť o podobne cenný nález pre kresťanstvo ako pri známych zvitkoch od Mŕtveho mora.

Okolnosti ich nálezu boli rovnako zahmlené ako pri oceľových kódexoch. Traja beduíni sa ich snažili speňažiť a o ich autenticite sa dlho diskutovalo.