Človek mal prvý flirt s neandertálcom na polceste do Európy, naznačuje nález

7.2.2015 20:46 | zdroj: TA3 | zdroj foto: SITA/AP
Človek mal prvý flirt s neandertálcom na polceste do Európy, naznačuje nález
  • Zdieľať

Keď buldozér pri kopaní kanalizácie prerazil dieru do neznámeho tmavého priestoru, privolaní odborníci neverili vlastným očiam. Stáli v jaskyni, kam ľudská noha nevkročila 30-tisíc rokov. Možno aj na mieste, kde mal moderný človek na polceste z Afriky do Európy prvý sex s neandertálcom.

Miesto prvej medzidruhovej schôdzky?

Moderný Európan má v sebe zrejme ukryté jedno až štyri percentá DNA materiálu z neandertálca. V izraelskej jaskyni Manot ležal zvyšok lebky, ktorý prináša nový náhľad na problém.

Už skoršie genetické dôkazy naznačovali, že človek moderného typu a neandertálci sa krížili a dialo sa to približne v dobe, z ktorej pochádza lebka. Nikdy sa však nenašlo miesto, ktoré oba ľudské druhy obývali súčasne.

Paleontológ a člen tímu skúmajúceho izraelskú jaskyňu Bruce Latimer sa pre Reuters vyjadril: „Je to prvý priamy fosílny dôkaz, že moderní ľudia a neandertálci obývali rovnakú oblasť súčasne.“ Britský denník Guardian bez obalu píše, že nález lebky môže naznačovať miesto, kde prvá prehistorická schôdzka vyústila v sex medzi modernými ľuďmi s ich „bratrancami“ neandertálcami.

Neandertálci sa považujú za vyhynutý druh rodu človek. Prevládal názor, že boli slepou líniou, z ktorej sa nič nevyvinulo. Ich postavy sa odlišovali od človeka dnešného typu. Sú charakteristickí nízkou a plochou lebkou, šikmým čelom či veľkými nadočnicovými oblúkmi. Postavu mali nízku a nachýlenú.

Na polceste do Európy

Izraelský tím našiel lebku ešte v roku 2008, ale až v týchto dňoch zverejnil vo vedeckom časopise Nature výsledky jej skúmania. Moderní ľudia prišli do oblasti, keď ju už obývali neandertálci. Ich kosti sa našli už skôr v inej jaskyni, ktorá je asi 40 kilometrov od miesta nálezu lebky a v 50 kilometrov vzdialenej Kebare.

Časť lebky, ktorú našli v jaskyni Manot, pochádza z obdobia pred zhruba 55-tisíc rokmi. Spadá to do obdobia, v ktorom mohli migrujúci ľudia obývať oblasť. Homo sapiens totiž vyšli z Afriky približne pred 60-tisíc rokmi, ale drsné podnebie v niektorých častiach Európy bránilo ich rozšíreniu na celom. Lebka dokazuje, že moderný človek do tejto oblasti prišiel, zostal tu a jeho populácia narastala.

Israel Hershkovitz z Telavivskej univerzity povedal, že ide o výnimočný objav. Nájdený fragment pozostáva z hornej časti lebky a čeľusti, ale tvárové časti chýbajú. Charakteristické utváranie lebky podľa výskumníkov naznačuje, že jedinec, ktorému patrila, bol úzko príbuzný s prvými ľuďmi Homo sapiens, ktorí neskôr kolonizovali Európu. Podľa Hershkovica je nájdená lebečná časť „dôležitým dielom skladačky veľkého príbehu ľudskej evolúcie. “

Prví návštevníci po tisícročiach

Paleontológovia si všimli lebku na skale v bočnej komore jaskyne. Tú objavili len náhodou, keď dieru do nej prerazil buldozér pri kopaní kanalizácie. Pôvodný vstup do jaskyne sa zrútil pred tisíckami rokov, takže bádatelia mohli vstúpiť iba novým vchodom. Ležala pred nimi 100 metrov dlhá jaskyňa.

„Nemohli sme uveriť vlastným očiam. Okamžite sme si uvedomili, že je to praveká jaskyňa a bola osídlená už veľmi dlhú dobu. Vzhľadom k tomu, že vstup sa zrútil tak dávno, jaskyňa akoby zmrzla v čase. Nikto nebol vnútri už 30-tisíc rokov," povedal Hershkovitz.

Jaskyňu Manot si môžeme predstaviť ako unikátnu kapsulu, v ktorej sa zastavil čas. Okrem ostatkov človeka sa našli aj antilopie kosti. Časti lebky našli v bočnej komore. Hershkovitz popísal nález takto: „V jednej bočnej komore lebka jednoducho ležala na skalnej polici. Bolo to, akoby čakala len na nás, aby sme si ju vyzdvihli."

Takéto umiestnenie lebky je tiež zahalené rúškom tajomstva. Vyniesla ju tam záplavová voda, alebo lebku položil na "policu" iný človek, ktorý v jaskyni býval?

Najstarší nález mimo Afriky

Z nálezu lebky teda vyplývajú prinajmenšom dva závery. Ako povedal Omry Barzilai z Izraelského pamiatkového úradu pre The Jerusalem Post: „Táto jedinečná lebka predstavuje najstarší nález  mimo Afriky, čo naznačuje, že dnešná populácia ľudí pochádza z východnej Afriky a sťahovala sa odtiaľ pred 65-tisíc rokmi."

Na rad prišla aj otázka, či tu došlo ku kríženiu Homo sapiens a Homo neanderthalensis. Odpoveď izraelského tímu mnohé naznačuje. "Manot je najlepším kandidátom pre kríženie moderných ľudí s neandertálcami. Ľudia v jaskyni Manot sú jedinou populáciou, o ktorej vieme, že zdieľala rovnakú geografickú oblasť veľmi dlhú dobu s neandertálcami," vysvetlil Hershkovitz.

Jednoznačnú odpoveď však môže dať len DNA analýza, ale z kostí sa zatiaľ nepodarilo získať vzorku.