Vláda odpustila Žiline mnohomiliónový dlh za kórejskú dedinu

8.10.2014 14:26 | zdroj: SITA TA3 | zdroj foto: SITA
Vláda odpustila Žiline mnohomiliónový dlh za kórejskú dedinu

Článok bol aktualizovaný:

  • Zdieľať

Vláda Slovenskej republiky dnes na výjazdovom rokovaní v Žiline schválila uznesenie, ktoré pre Žilinu znamená odpustenie 17 a pol miliónového dlhu za kórejskú dedinu v Krasňanoch.

Vložiť video

Žilinskej radnici sa sedem bytoviek a deväť rodinných domov, ktoré postavila v roku 2006 pre manažérov automobilky Kia, nepodarilo predať a štátu tak dlhodobo najzadlženejšie mesto na Slovensku nemalo z čoho vrátiť peniaze, ktoré dostalo na jej výstavbu. Prijatím uznesenia vlády začne mesto spolupracovať s ministerstvami hospodárstva a financií na prevode obytného súboru do vlastníctva štátu.

„Chceme mestu Žilina pomôcť. A tu sa ukazuje, aké je nevyhnutné spolupracovať, aké je nevyhnutné, aby primátor a predseda samosprávneho kraja mali napojenie na vládne štruktúry alebo štruktúry Národnej rady SR. A práve takéto prepojenie, že pán primátor je súčasne aj poslancom NR SR, ale aj to, že sme spoločná politická štruktúra, umožnilo prijať takéto rozhodnutia, inak by tieto rozhodnutia boli prijímané veľmi ťažko,“ povedal predseda vlády Robert Fico.

Podľa žilinského primátora Igora Chomu mesto sa po zbavení 17,5 miliónového dlhu dostane na prijateľnú 36-percentnú úroveň zadlženia. „Žilinčania sa konečne zbavia tejto ťarchy, pretože 17 a pol milióna, ktoré by sme mali vrátiť v zmysle predchádzajúcich uznesení vlády do štátneho rozpočtu je záťaž, ktorú si neviem predstaviť, ako by sme vedeli zvládnuť, aj keby sme ju rozložili do desiatich rokov. Uvoľnia sa nám ruky pre normálnu úverovú politiku a od budúceho roku budeme vedieť normálne komunikovať s bankami. Takýmto odstránením dlhu sme na úrovni nejakých 36 percent zadlženia, čo je oproti 140 percentám z konca roka 2010 zásadný rozdiel,“ povedal primátor Žiliny.

Choma už v minulosti upozorňoval, že mesto Žilina nemá s kórejskou dedinou nič spoločné a v podstate bolo len prostredníkom pomoci pri výstavbe závodu automobilky Kia v Tepličke nad Váhom. „Logicky vzaté, mesto s tým v podstate nemá nič spoločné, dokonca mesto nemá ani príjem z daní z nehnuteľností automobilky, pretože závod Kia nestojí na území mesta,“ zdôrazňoval Choma. Žilina si pre hrozbu nútenej správy vybavila odklad splatenia dlhu do konca roka 2014 s tým, že dovtedy sa obytný súbor pokúsi predať priamo automobilke, prípadne akémukoľvek inému záujemcovi, a získané peniaze prevedie priamo do štátnej kasy. Za sedem bytoviek a deväť rodinných domov v septembri pýtala najmenej 14,08 milióna eur podľa znaleckého posudku, do verejnej obchodnej súťaže sa však nikto neprihlásil. Záujem nemala ani automobilka, ktorá síce začiatkom roka potvrdila záujem o kúpu dediny, ale podmienila ho predajnou cenou a podľa žilinskej radnice bola ochotná zaplatiť len polovicu z investovaných 17,5 milióna eur. „Kia potvrdila záujem, ale chcela to kúpiť za polovičnú cenu. To bolo pre nás neprijateľné. Samozrejme, našou snahou to bolo predať za čo najviac peňazí,“ povedal primátor Choma. „Spoločnosť Kia Motors Slovakia v súčasnosti uprednostňuje prenájom Obytného súboru Krasňany, keďže klesá počet kórejských zamestnancov v spoločnosti a z tohto dôvodu je prenájom obytného súboru pre nás efektívnejší,“ uviedol v septembri pre agentúru SITA hovorca automobilky Jozef Bačé.

Platnosť päťročnej nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou Obytný súbor Krasňany a spoločnosťou Kia Motors Slovakia sa skončila 30. septembra 2014. Podľa Chomu mestská spoločnosť, spravujúca kórejskú dedinu, predĺžila nájom s automobilkou o ďalších päť rokov a po naplnení dnešného vládneho uznesenia, teda prevodu obytného súboru do vlastníctva štátu, prejde pod štát a bude pokračovať aj platnosť novej nájomnej zmluvy.

Kórejskú dedinu postavili v roku 2006 za primátora Jána Slotu na základe uznesenia vlády Mikuláša Dzurindu z roku 2005 o návratnej finančnej výpomoci poskytnutej mestu Žilina. Obytný súbor bol postavený za 17,5 milióna eur, pričom aktuálny znalecký posudok hovorí o hodnote nehnuteľností za 14,08 milióna eur. Podľa nepotvrdených informácií niektoré pôvodne naplánované športoviská či občianska vybavenosť nakoniec v dedine vybudované neboli. Žilinská radnica sa pri poskytovaní informácií o kórejskej dedine odvoláva na mestskú spoločnosť, ktorá ju spravuje. Tá tvrdí, že informácie o zmluve s automobilkou, výške nájmu či nákladoch na prevádzku obytného súboru poskytovať nemôže, keďže na to nevyužíva verejné zdroje. „Mesto Žilina nemá žiadne príjmy ani náklady na prevádzku nehnuteľnosti Obytný súbor Krasňany, pretože tá je vo vlastníctve spoločnosti Obytný súbor Krasňany. Spoločnosť správu a údržbu celého objektu vykonáva z vlastných zdrojov a spoločnosti Kia Motors Slovakia poskytuje nájom za daných trhových podmienok. Na uvedenú realizáciu nie sú používané verejné zdroje, preto z uvedeného dôvodu sa zmluva, výška nájmu a náklady na uvedenú prevádzku nezverejňujú,“ uviedla pre agentúru SITA ekonomická manažérka žilinskej mestskej spoločnosti Obytný súbor Krasňany Daniela Šugárová.

V kórejskej dedine v Krasňanoch by malo aktuálne bývať približne sto manažérov automobilky Kia. Automobilka ani mestská spoločnosť spravujúca dedinu informácie o využití ubytovacích kapacít neposkytujú, podľa zistení agentúry SITA je obytný súbor obsadený len približne z polovice a okrem zamestnancov spoločnosti Kia Motors Slovakia sú tam ubytovaní aj Kórejci z ďalších závodov napojených na automobilku Kia. Podľa znaleckého posudku majú v uzavretom a kamerami monitorovanom areáli okrem siedmich bytoviek a deviatich rodinných domov k dispozícii aj spoločenskú budovu s jedálňou či tenisové kurty.