Pred 70-timi rokmi vypuklo SNP

29.8.2014 07:40 | zdroj: TA3 TASR | zdroj foto: SITA
Pred 70-timi rokmi vypuklo SNP

Článok bol aktualizovaný:

  • Zdieľať

Slováci sa ním postavili na otvorený odpor proti režimu, ktorý kolaboroval s hitlerovským Nemeckom. Podľa historikov patrí medzi najvýznamnejšie prejavy protifašistického odboja v Európe.

Vložiť video

Banskej Bystrici sa neformálne stretli aj ministri obrany Slovenska a Ruska

Vložiť video

Pozrite si priamy prenos z osláv v Banskej Bystrici - prelet stíhačiek a oficiálny pietny akt kladenia vencov.

Vložiť video

Nasledovalo slávnostné zhromaždenie a príhovory hostí.

Vložiť video

V Banskej Bystrici dnes platia viaceré dopravné obmedzenia. Viac informácií nám telefonicky poskytol reportér Martin Dušička.

Vložiť video

SLOVENSKO: Pripomína si 70. výročie vypuknutia SNP

Obyvatelia Slovenska si dnes pripomínajú 70. výročie začiatku Slovenského národného povstania (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa 29. august upravuje ako štátny sviatok SR. Centrálne oslavy 70. výročia SNP v dňoch 28.-31. augusta sú naplánované v meste Banská Bystrica.

TASR pri tejto príležitosti prináša dejinný prehľad udalostí, ktoré viedli k SNP.

Priamemu vypuknutiu SNP dlhodobo predchádzala všeobecná situácia vo svete. Tá si vynútila vznik antihitlerovskej koalície s cieľom odstrániť vo svete fašizmus. Jej predstavitelia v bývalej ČSR prijali program obnovenia republiky. Podpísala sa dohoda o vytvorení Československej armády vo Francúzsku (október 1939), vznikla Československá jednotka bojového letectva vo Veľkej Británii (júl 1940) a v Londýne sa ustanovila československá exilová vláda na čele s Edvardom Benešom. V júli 1941 ju oficiálne uznali Veľká Británia, ZSSR a USA.

Vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) v decembri 1943 s jej programom, sformulovaným pod názvom Vianočná dohoda, predpokladalo obnovu ČSR na základe rovnosti oboch národov. Za svoj prvoradý cieľ si vytýčila jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu na území Slovenského štátu.

Vypuknutie SNP urýchlil fakt, že slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská 29. augusta 1944. Po 15.00 h vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok. Večer po rozhlasovom prejave generála Ferdinanda Čatloša veliteľ vojenských zložiek povstalcov, vtedy podplukovník generálneho štábu Ján Golian, vydal rozkaz, aby jednotky slovenskej armády kládli fašistom odpor. Tento akt znamenal začiatok Povstania, ktoré však vypuklo predčasne v štádiu nedokončených príprav. Jeho vypuknutie nevhodne urýchlila nemecká okupácia, čo znamenalo pre organizátorov SNP prijať druhý, horší variant.

Predstavitelia odboja nemali pred Povstaním zjednotenú prípravu na konečné ozbrojené vystúpenie. Partizánski velitelia pred jeho vypuknutím realizovali ozbrojené útoky v stupňujúcom sa počte, čím sa predčasne dostávali do rozporu s fašistami a s ich satelitnou slovenskou vládou aj s prezidentom Jozefom Tisom. Medzi jednotlivými príslušníkmi vtedajšieho antifašistickejšieho hnutia často chýbala výraznejšia vzájomná symbióza, ktorá by zabezpečila lepšiu organizáciu SNP.

Rozpoltenosť vtedajšej spoločnosti bola badateľná aj v spomínanom rozhlasovom prejave ministra obrany totalitného, profašistického slovenského štátu Ferdinanda Čatloša, ktorý oznámil preniknutie nemeckých vojsk na Slovensko. Napriek viacerým protifašistickým tendenciám zostal verný vyčkávaniu a k Povstaniu sa nepridal. Na druhý deň, 30. augusta 1944, vystúpil kontroverzný prezident Jozef Tiso, ktorý obhajoval fašistickú, nemeckú okupáciu a odsúdil Povstanie. Katastrofálne dopadli z dôvodu zlyhania ich najvyššieho velenia dve východoslovenské divízie. Nemci ich do konca augusta stačili odzbrojiť, rozohnať a len časť vojakov sa dostala k povstalcom.

Napriek viacerým nepriaznivým okolnostiam sa Povstanie v krátkom čase rozšírilo na vyše 30 vtedajších okresov s rozlohou asi 20.000 kilometrov štvorcových s približne 1,7 milióna obyvateľmi a siahalo na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves a Dobšinú, na západe po Žilinu, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Na severe a na juhu sa povstalecké územie dotýkalo až štátnych hraníc.

Prvé boje sa začali pri Žiline 29. augusta 1944, keď sa vojaci žilinskej posádky postavili na odpor. O deň neskôr, 30. augusta, na rozkaz podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana povstalci ustúpili do Strečnianskej tiesňavy, kde mjr. Jozef Dobrovodský, povstalecký veliteľ žilinskej posádky, spolu s povstaleckým veliteľom martinskej posádky podplukovníkom Emilom Perkom a veliteľom 1. čs. partizánskej brigády Milana Rastislava Štefánika Petrom Alexejevičom Veličkom začal organizovať nové obranné postavenie.

SNR prijala 1. septembra 1944 deklaráciu o prevzatí všetkej moci na povstaleckom území, na ktorom sa obnovilo demokratické Československo. Hlavnú časť tohto oslobodeného územia tvorilo najmä stredné Slovensko a jeho sídlom bola Banská Bystrica.

V prvých septembrových dňoch - i keď po strate pomerne veľkého územia - s výnimkou Ponitria sa podarilo stabilizovať povstaleckú obranu. Karpatsko-duklianska operácia Sovietskej armády, ktorá sa začala 8. septembra 1944, prispela k tomu, že nemecké velenie muselo stiahnuť z východných častí Slovenska a zo severovýchodného úseku povstaleckého frontu úderné jednotky.

Útok 18. SS divízie na juhu znamenal začiatok ofenzívy nemeckých okupačných vojsk, ktoré mali výraznú, najmä technickú prevahu nad povstalcami, a vyvolal krízovú situáciu povstaleckej obrany: 22. októbra padla Detva, 26. októbra Zvolen. Obrana povstaleckého územia sa postupne skončila. Napriek veľmi zložitej situácii sa povstalci dokázali hrdinsky brániť dva mesiace - až do 27. októbra 1944, keď Nemci obsadili Banskú Bystricu. Na to generál Rudolf Viest vydal rozkaz o ústupe do hôr a povstalci prešli na partizánsky spôsob boja.

Najmä vďaka SNP sa Slovensko stalo členom víťaznej spojeneckej koalície, ktorá v boji porazila fašistickú hrozbu. Slovenský národ dokázal, že s fašizmom spolupracujúci a kolaborujúci vládnuci slovenskí predstavitelia aj s prezidentom Jozefom Tisom neboli jeho nosnými predstaviteľmi.

Dva mesiace sa proti nemeckej presile bránilo 60.000 vojakov armády a 18.000 partizánov, spolu so Slovákmi aj príslušníci 30 národov a národností Európy, Ameriky a Austrálie. Udržanie povstaleckého územia počas tohto obdobia v tyle sovietsko-nemeckého frontu, rozsah, dĺžka a vojenský význam povstania ho zaraďujú k najvýznamnejším antifašistickým vystúpeniam.

Slovenské národné povstanie sa stalo jednou z kľúčových a pozitívnych udalostí slovenských dejín.
V septembri 1992 Slovenská národná rada vyhlásila 29. august za deň štátneho sviatku.
Každoročne sa na mnohých miestach Slovenka konajú pietne spomienky na túto udalosť a najväčšie oslavy SNP prebiehajú v Banskej Bystrici.


Zdroje: www.muzeumsnp.sk, www.banskabystrica.sk

Vložiť video

Oslavami SNP žije celá B. Bystrica, prezidentov z blízka videli ľudia na námestí

Aj keď na hlavné oslavy SNP pod povstalecký pamätník v B. Bystrici prišlo dnes možno viac, ako očakávaných 10.000 ľudí, prázdne neboli ani priľahlé ulice a neďaleké Námestie SNP. Všetci, ktorých v centre mesta oslovila TASR, o výročí i oslavách vedeli, sami však radšej zvolili tento voľný deň na pasívny oddych a korzovanie mestom.

"Vieme, že sú oslavy, ale my nemáme radi masové akcie. Mysleli sme, že Banskobystričania budú dnes všetci pred tribúnou a my budeme mať prázdne námestie. Vidím však že veľa ich využíva tento krásny deň na prechádzky mestom," povedal TASR asi päťdesiatnik Milan, ktorý prišiel pod Urpín spolu s rodinou z Brezna.

Záujem niektorých Banskobystričanov a návštevníkov mesta sa ale sústredil aj na budovu Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), na priečelie, ktorej dal jeho predseda Marián Kotleba v predvečer osláv vyvesiť transparent "Stop NATO! Yankees go home!". Podaktorí si veľký pútač aj fotili. Dvere úradu boli ale otvorené, ľudia si mohli pozrieť výstavu ukrajinského fotografa, ktorý nafotil začiatok protestov na kyjevskom námestí v zime tohto roku.

Výstavu predseda BBSK včera sám slávnostne otvoril, dnes ho však novinári na oslavách nevideli. V čase našej návštevy, krátko pred začiatkom osláv, sme však na výstave stretli len jedného návštevníka.

Rozruch na námestí spôsobil až krátko pred 14.00 h príchod hláv štátov na Radnicu, kde absolvovali slávnostný obed. K Andrejovi Kiskovi a Milošovi Zemanovi, ktorí boli na hlavných oslavách pri pamätníku, sa pridal aj poľský prezident B. Komorowski. Ten sa údajne pre zaneprázdnenosť oficiálnych osláv nezúčastnil. Podľa riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva ale asi o 15.30 h položí veniec k pamätníku.

Ochodze pred hlavnou tribúnou pod Pamätníkom SNP zaplnila dnes počas ústredných osláv najmä stredná a staršia generácia. Organizátori očakávajú, že viac mladých ľudí bude na popoludňajšom kultúrnom programe, v ktorom sa predstavia nielen hudobné stálice ako SĽUK, Alexandrovovci či Marie Rottrová, ale aj temperamentný orchester Bobana a Barka Markoviča a zoskupenie Vlčia stráž, ktoré pozostáva z mladých hudobníkov, účastníkov prestížnych slovenských speváckych súťaží.