Eurofondy v Bratislavskom kraji pomohli samosprávam aj podnikateľom

Bratislavský kraj patrí dlhodobo medzi ekonomicky najvyspelejšie regióny v EÚ. OPBK  bol jedným z najmenších programov z hľadiska alokácie zdrojov EÚ v rámci SR, napriek tomu išlo o multisektorový program, ktorý bol sústredený na podporu subjektov verejného aj súkromného sektora.

Pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vypracovala poradenská a konzultačná spoločnosť Allexis s. r. o. strategické hodnotenie tohto operačného programu. „V Strategickom hodnotení sme posudzovali relevantnosť programu a prioritných osí s ohľadom na meniace sa externé prostredie a potreby cieľových skupín. Hodnotili sme najmä účelnosť využívania štrukturálnych fondov,“ povedala šéfka spoločnosti Allexis s. r. o. Jana Rovčaninová.

Príspevok Európskeho fondu regionálneho rozvoja na financovanie OPBK v programovom období 2007 – 2013 bol 95 207 607 EUR. Rozpočet operačného programu vrátane národných zdrojov predstavoval celkovú sumu 112 008 952 EUR. Finančné prostriedky boli určené na zvýšenie úrovne atraktívnosti Bratislavského kraja prostredníctvom zlepšenia kvality a úrovne sídiel, kvality verejnej dopravy, podpory inovácií a prístupu k informačno-komunikačným technológiám a zvýšenia podpory v oblasti konkurencieschopnosti regiónu.

Od začiatku programového obdobia do 30.6.2013 bolo v rámci všetkých výziev prijatých 686 žiadostí, z toho 393 bolo odporučených na schválenie. Za sledované obdobie bolo zazmluvnených 334 projektov. „Na základe analýzy celkového stavu implementácie Operačného programu Bratislavský kraj a vyhlasovaných výziev z pohľadu čerpania a kontrahovania finančných prostriedkov považujeme stav za uspokojivý. Nepodarilo sa však vyhnúť negatívnym vplyvom interného a externého prostredia. Faktory ako globálna finančná kríza a následné sociálnoekonomické zmeny sa prejavili na schopnosti programu plniť zvolenú stratégiu a stanovené ciele najmä v oblasti inovačných aktivít s vyššou pridanou hodnotou, najmä v oblasti výskumu a vývoja. Menej sa kríza prejavila vo verejnom sektore, kde bol vysoký záujem o pomerne rýchlo realizovateľné investície stavebného charakteru s menším rozsahom, najmä v oblasti regenerácie sídiel,“ hodnotí Rovčaninová.

K 30. 6. 2013 dosiahla úroveň čerpania finančných prostriedkov v rámci OPBK 48,18 %. Na základe tejto hodnoty bol OPBK z jedenástich operačných programov Národného strategického referenčného rámca implementovaných v rokoch 2007 – 2013 na piatom mieste v poradí úspešnosti.

Dôvody, prečo neboli využité všetky finančné prostriedky v rámci jednotlivých prioritných osí, vychádzali často z nedodržania podmienok pri žiadaní o nenávratný finančný príspevok, z dlhého administratívne a časovo náročného procesu alebo nedostatku finančných prostriedkov v rámci spolufinancovania na danom projekte. „K najčastejším nedostatkom zisteným pri podávaní žiadostí patrilo nesplnenie kritérií formálnych náležitostí, nedoručenie povinných príloh v stanovenej lehote, nedoručenie originálov príloh, nedostatočné preukázanie vlastníckych vzťahov a pod.,“ vysvetľuje Rovčaninová.

Podľa prieskumu, ktorý vykonala spoločnosť Allexis s. r. o., vidia prijímatelia finančnej podpory z eurofondov v Bratislavskom samosprávnom kraji prínos najmä v zlepšení estetického vzhľadu obcí prostredníctvom novovytvorených oddychových zón, zatraktívnenia verejného priestranstva, detských ihrísk, parkov, v dobudovaní a podpore rozvoja integrovanej dopravy, dobudovaní siete trolejbusových tratí, v rozvoji cestovného ruchu, zlepšení podmienok pre cestujúcich využívajúcich železničnú a autobusovú dopravu, obnove IT vybavenosti firiem, zriadení chránených dielní, tvorbe a udržateľnosti nových pracovných miest a rozšírení výrobného sortimentu. Ako negatívum vnímali administratívnu záťaž, nedostatok výziev zameraných na aktivity podnikateľských subjektov, zdĺhavý proces pri hodnotení žiadostí, kompletizácii projektového spisu a problémy s vybavovaním podpornej dokumentácie potrebnej k žiadosti.

Medzi projektami, ktoré boli realizované z eurofondov, boli napríklad: dobudovanie Seneckej cyklomagistrály, revitalizácie obcí Nová Dedinka, Zohor, Sološnica, Hamuliakovo, Plavecký Mikuláš, Vysoká pri Morave, Báhoň, Dubová a i., obnova trolejbusovej trate v Bratislave na uliciach Pražská – Hroboňova, zriadenie jednotného tarifného systému u dopravcov v pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja, dobudovanie tarifného zabezpečenia na území hlavného mesta SR Bratislavy - II. etapa, terminál integrovanej dopravy v Senci, terminál integrovanej dopravy v Pezinku, zvyšovanie informačno - komunikačných technológií v spoločnosti Výskumný ústav zváračský a ďalšie. Podnikateľské subjekty využili financie najmä na obstaranie progresívnych technológií, modernizáciu zariadení, prípadne rozšírenie výroby.

Kompletné strategické hodnotenie OPBK je možné nájsť tu.